Žiga chce skrotiť ceny elektriny cez zníženie poplatkov

, 08.02.2020 08:00
peter žiga
Minister hospodárstva Peter Žiga (vpravo) a podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (vľavo). Autor: ,

Nižšie platby za elektrinu? Minister hospodárstva Peter Žiga sa vyjadril, že uvažuje o znížení tarify za prevádzkovanie systému. V nej sa všetci odberatelia skladajú na podporu výroby elektriny zo zelených zdrojov, ale aj z domáceho uhlia.

"Pravdepodobne bude treba urobiť reštrukturalizáciu tarify za prevádzkovanie systému a zmeniť to na viaczdrojové financovanie,“ povedal takmer pred dvoma týždňami Žiga. Tarifa by sa tak neplatila už len v cenách elektriny, ale podľa ministra hospodárstva aj zo štátneho rozpočtu či z predaja emisných povoleniek.

Výsledkom by tak mohli byť nižšie ceny elektriny pre domácnosti. Podiel tarify za prevádzkovanie systému (TPS) totiž v konečnej sume stúpa. Kým pred piatimi rokmi tvoril poplatok len 16 percent ceny, predvlani to bola už viac ako pätina. Tento rok regulátor upravoval tarifu smerom dole na aktuálnych 23,62 eura za megawatthodinu bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Tarifa je tak o niečo vyše dvoch eur nižšia ako vlani.

Zníženie TPS by aspoň čiastočne mohlo stlmiť rast komodity na burzách. Za prvý polrok 2019, ktorý je pre určenie regulovaných cien rozhodujúci, si totiž elektrina pripísala 28 percent. Výsledkom bolo takmer 7-percentné zvýšenie cien pre domácnosti v tomto roku.

Od jesene minulého roka komodita na burzách s miernymi výkyvmi lacnie, otázny je však vývoj do konca júna. Práve ten bude rozhodujúci pre ceny na ďalší rok.

Cez emisné povolenky by to išlo

Jiří Koudela zo spoločnosti Slovakia Energy priestor na ministerské riešenie vidí. Slovensko totiž podľa neho každoročne inkasuje nemalé finančné prostriedky z predaja emisných povoleniek. "Čo iné by sa teda malo z týchto peňazí platiť, než financovanie obnoviteľných zdrojov energie a opatrenia na úspory energií,“ pýta sa Koudela. Suma z predaja emisných povoleniek sa blíži k jednej miliarde eur, upozorňuje. "Časť z týchto peňazí by sa mohla využiť na to, aby výška príspevku, ktorú platí každá domácnosť v podobe TPS, mohla byť zastropovaná na určitej úrovni,“ hovorí Koudela. V susednom Česku je tento príspevok stanovený ako mesačná platba vypočítaná na základe hodnoty hlavného ističa – a to maximálne 495 českých korún (19,66 eura) za megawatthodinu bez DPH.

Čo by to spravilo s cenami? Záviselo by od príspevku vlády. Ak by však len z výnosov za predaj emisných povoleniek išlo 1,2 až 2 eurá na megawatthodinu bez dane z pridanej hodnoty, priemerná slovenská domácnosť by podľa Koudelu ročne ušetrila 4 až 6 eur.

Na tarifu však najvýraznejšie zatlačí ukončenie podpory pre výrobu elektriny z domáceho uhlia. "Priemerná domácnosť tak za túto neefektívnu a neekologickú výrobu elektriny ročne zaplatí viac ako 15 eur,“ hovorí Koudela. Ďalší priestor vidí v poplatkoch za distribúciu elektriny. Samotná komodita totiž tvorí len okolo dvoch pätín konečnej ceny.

Ďalšie zníženie TPS je v pláne

Financovanie tarify za prevádzkovanie systému zo štátneho rozpočtu umožňuje už v súčasnosti zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, vysvetľuje hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano. Ten síce zmenil spôsob doplácania výrobcom zelenej elektriny, no výraznejšie ho pocítili skôr podniky ako ľudia.

Minulý rok v decembri vláda odobrila 1. akčný plán pre realizáciu opatrení vyplývajúcich zo Stratégie hospodárskej politiky SR do roku 2030. Jedným z navrhnutých opatrení v tomto pláne je „zabezpečenie v súlade s možnosťami štátu financovania časti nákladov na podporované technológie výroby elektriny zo štátneho rozpočtu“, hovorí Stano. Výsledkom by malo byť plošné zníženie TPS, vysvetľuje ministerstvo hospodárstva – a teda aj koncovej ceny elektriny. Otázka výšky podielu iných zdrojov financovania tarify, ako sú napríklad výnosy z emisných kvót, je nateraz podľa Stana predčasná.

Regulačný úrad je k slovám ministra hospodárstva zdržanlivý. "Ide o záležitosť ministerstva hospodárstva, ktorú úrad nebude komentovať,“ odpovedal na otázku denníka Pravda ohľadne takéhoto riešenia hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz. Regulátor podľa neho sám nemôže takúto zmenu navrhnúť, musí čakať na ministerstvá.

Ako by mohli klesnúť platby za elektrinu?

  • Priemerná slovenská domácnosť by ročne ušetrila 4 až 6 eur, ak by vláda prispela 1,2 až 2 eurami na megawatthodinu bez DPH z výnosov z predaja povoleniek CO2.
  • Po ukončení podpory výroby elektriny z domáceho uhlia by domácnosť priemerne mohla ušetriť 5,12 eura bez DPH z každej spotrebovanej megawatthodiny elektriny.
ZDROJ: Slovakia Energy

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Peter Žiga #financovanie #ceny elektriny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku