Plyn do Európy potečie aj cez Turecko. Zase len ruský

11.01.2020 13:40
Turkey Russia
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (vpravo) a ruský prezident Vladimir Putin počas slávnostného ceremoniálu v Istanbule 8. januára 2020, ktorým sa oficálne otvorila časť plynovodu TurkStream. Muž v strede je tlmočník. Autor: ,

Ruský prezident Vladimir Putin a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tento týždeň slávnostne otvorili prvú časť plynovodu TurkStream vedúceho z Ruska do Turecka. Druhá časť vedúca až do Maďarska by mala byť hotová do konca tohto roku.

Analytik Martin Jirušek z Masarykovej univerzity tvrdí, že s ohľadom na európsku energetickú bezpečnosť sa až tak veľa nezmení. Rozdielny bude len smer toku plynu.

„TurkStream mieri primárne na dodávky do strednej Európy, pravdepodobne na hub v rakúskom Baumgartene. Dodávky menšieho množstva pre balkánske krajiny sú možné, stále však pôjde o ruský plyn. S ohľadom na energetickú bezpečnosť plynovod veľkú zmenu neprinesie,“ upozornil Jirušek.

Podľa Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá (OEIS), ktorý v októbri minulého roka vydal rozsiahlu analýzu trhu s plynom na Balkáne, sa zmení najmä smer toku plynu. „TurkStream zmení regionálne vzorce toku plynu. Starý Transbalkánsky plynovod vedúci z Ruska cez Ukrajinu ostane zo dňa na deň prázdny, alebo bude minimalizovaný. V priebehu nasledujúceho roku zmizne z ukrajinského tranzitu 19 miliárd kubických metrov plynu,“ vyčíslila štúdia.

Táto zmena znamená aj stratu príjmov pre tranzitné krajiny a ich operátorov plynovodov. Najvýraznejšie sa to prejaví v rumunskom Transgaze, v menšej miere v bulharskom Bulgartransgaze, ktorých príjmy do veľkej miery závisia na ruskom plyne tečúcom v systéme Transbalkánskeho plynovodu. Obidve spoločnosti tak budú mať záujem v hľadaní alternatív. Pre Transgaz to môže byť rozvoj ložísk na mori. Pre Bulgartransgaz zase aspoň čiastočné zachovanie toku ruského plynu do Grécka a Severného Macedónska, ako aj príjmy za tranzit cez TurkStream.

Nový plynovod má podľa analytikov len nízky potenciál zdvihnúť dopyt po plyne v regióne. Balkán si zachová, či dokonca zvýrazní, svoju tranzitnú úlohu. „TurkStream môže priniesť vyššiu istotu pre tranzitné krajiny do budúcna, nakoľko s tranzitom plynu cez Ukrajinu Gazprom podľa všetkého počíta len v malej miere,“ tvrdí Jirušek.

Nový plynovod má podľa OEIS takisto potenciál zlepšiť slabo rozvinuté regionálne prepojenie. Transbalkánsky plynovod neumožňuje nezávislý tok plynu medzi štátmi. To naznačil aj Putin vo svojom príhovore.

Integráciu trhov sa snaží podporovať aj Európska únia cez Európsku banku pre obnovu a rozvoj a Európsky program pre oživenie energetiky. Prioritou je výstavba takzvaných interkonektorov. Doteraz sa ich však podarilo dokončiť len málo. Problémom je podľa štúdie nedostatočný dopyt, nízka motivácia do interkonektorov investovať či ich nadväznosť. Analýza inštitútu uvádza, že vybudovať prepojenie medzi Srbskom a Bulharskom má iba malý zmysel, pokiaľ neexistuje spojenie medzi Bulharskom a Gréckom.

TurkStream pozostáva z dvoch častí. Prvá bude dodávať plyn do Turecka a Bulharska, druhá pokračuje z Bulharska do Srbska a Maďarska. Plynovod má kapacitu 31,5 miliardy kubických metrov ročne. Na jeho konštrukcii sa podieľali spoločnosti z Ruska, Nemecka a Japonska.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#TurkStream #turecko #Rusko #plynovod #plyn
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku