„Tá politická atmosféra sa veľmi zmenila. Je to už trošku maskované v tom, že sa hovorí skôr clean a nie green, ale do veľkej miery je to stále o dekarbonizácii,“ povedal Javorčík.
Sú podľa neho dva pohľady na to, či je Green deal prekážkou, alebo problémom pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. „Jedná z nich je, že áno, lebo je tam určitá cena uhlíka, čo samozrejme zdražuje výrobu závislú na fosílnych palivách. Takže tie tradičnejšie priemysly trpia, alebo musia prejsť naozaj zásadnou technologickou zmenou,“ dodal Javorčík.
Momentálne si už podľa neho v Bruseli asi každý priznal, že Green deal nebol najlepší prístup, keď sa hľadelo len na tie zelené ciele. „Takže teraz je to o tom, ako vyvážiť tie zelené ciele, nazvime to čistou ekonomikou, a konkurencieschopnosť. A to je trošku zložitejšia otázka,“ podotkol Javorčík.
Existujú podľa neho rôzne iniciatívy ako nastaviť napríklad rámec štátnej pomoci tak, aby Európska únia bola trošku otvorenejšia tomu podporiť priemysel. „Tie pravidla boli veľmi limitované, a teraz sa do značnej miery otvárajú. Samozrejme, vytvára to ďalšiu otázku, že ten, kto má na to podporovať verejnými prostriedkami, tak bude na tom lepšie ako ten, kto má hlbšie do vrecka,“ doplnil Javorčík.

Určitým nástrojom, ako financovať konverziu, ktorú prináša Green deal, je podľa neho napríklad európsky rozpočet. Potom už bude záležať na šikovnosti krajín vedieť čerpať prostriedky aj na takýto typ projektov. „Čiže týmto smerom sa ide. Trošku problémom je to, že tie európske zdroje tiež sú limitované, nie sú bezodné a treba o ne aj zabojovať,“ upozornil Javorčík.
