Európska smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) stanovuje, že od roku 2030 sa budú môcť stavať len budovy, ktoré dosiahnu bezemisný štandard, pre verejné budovy to bude platiť o dva roky skôr. Opatrenie zdraží ich výstavbu.
Smernica bola prijatá v polovici roka 2024 a zaviedla dvojročné obdobie, dokedy ju národné štáty musia preniesť do národných legislatív, čo je máj 2026.
Európsky plán na zvýšenie energetickej efektívnosti budov vyžaduje, aby nové budovy mali od roku 2030 nulové emisie, verejné budovy už od roku 2028. Od roku 2040 by sa podľa plánu mali úplne prestať používať kotly na fosílne palivá, pričom už od roku 2025 bude zakázané na tieto kotly poskytovať dotácie. V prípade hybridných vykurovacích systémov, ktoré kombinujú kotol napríklad s tepelným čerpadlom, budú finančné stimuly možné aj naďalej.
Od roku 2027 musia byť všetky nové budovy, ktoré nie sú určené na bývanie, vybavené solárnymi systémami (ak sa to dá technicky a ekonomicky uskutočniť). Všetky nové budovy musia byť už pripravené na solárnu energiu).
V roku 2035 má byť podľa smernice znížená priemerná primárna spotreba energie v obytnom fonde o 20–22 %. A v roku 2050 má byť dekarbonizovaný celý fond budov v EÚ (má mať takmer nulové emisie).
Pravidlá sú zhruba o desať percent prísnejšie ako aktuálny štandard budovy s takmer nulovou spotrebou energie, uviedlo české ministerstvo priemyslu a obchodu, ktoré zavedenie smernice pripravuje. Podľa predbežných odhadov stavebníkov, ktorých oslovila ČTK, môžu opatrenia výstavbu ďalej predražovať.
Na konkrétnom znení novely, ktorá zanesie európsku smernicu do českého právneho poriadku, teraz pracujú odborníci z ministerstva priemyslu. Rieši, ako zaviesť do zákona napríklad podmienky pre výstavbu dobíjacej infraštruktúry pre elektromobily, požiadavky na nový štandard výstavby a renovácie budovy alebo inštalácie solárnej technológie na strechy. Štandard budú musieť plniť všetky nové budovy.
„Implementácia bude vykonaná s ohľadom na naše podmienky a existujúci fond budov. A to tak, aby nešlo o nezmyselné a nesplniteľné opatrenia, ktoré by zaťažovali domácnosti a firmy. Znižovanie energetickej náročnosti budov znižuje domácnostiam a firmám výdavky za energie a zvyšuje komfort bývania,“ uviedol český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček.
Konkrétne dopady smernice na novú výstavbu podľa analytika developerskej spoločnosti Central Group Ondreja Šťastného zatiaľ nemožno stanoviť, kým nebude novela zákona pripravená. Aj tak však podľa predbežných odhadov môžu byť pomerne výrazné a v krajnom prípade predražiť výstavbu o 20 aj viac percent.
„Nejde pritom len o cenu samotných technológií, ale aj o priestor, ktorý zaberú. To má dopad do predajných plôch, a tým aj do cien bytov. Vzhľadom na to, že ide o zložitejšie technológie, dá sa aj očakávať, že to zdraží aj prevádzku a správu budov,“ dodal.
Každé zlepšenie kvality energetickej náročnosti budov zvyšuje náklady na výstavbu tiež podľa výrobného riaditeľa stavebnej firmy Skanska Vladimíra Beštu. Nárast cien však nemusí byť skokový. „Ak sa tieto zmeny dejú od začiatku plánovania projektu, je to oveľa ľahšie na implementáciu a za nižšie náklady, ako keď sa takto upravuje hotový projekt. Ak bude samotná výstavba finančne náročnejšia, tak o to menej by mala byť náročná prevádzka,“ uviedol Bešta.