V médiách sa objavili informácie, že Slovnaft plánuje vo svojom areáli postaviť Centrum energetického zhodnotenia odpadu (CEZO). Aký je vlastne rozdiel medzi CEZO a „obyčajnou“ spaľovňou?
Rozdiel je priepastný. Nielen terminologicky, ale predovšetkým po technologickej stránke. Pokojne by som tento vývoj prirovnala k vývoju v oblasti IT – kým na začiatku stačil zákazníkovi textový editor, dnes je dôležitá grafika, výkon procesora, konektivita, energetická trieda a mnoho ďalších kritérií. Spaľovne odpadu, ktoré sa stavali v západnej Európe v povojnovom období, boli technologicky veľmi jednoduché. Ich hlavným účelom bolo zbaviť sa odpadu, spáliť ho. Neriešili využitie energie, ktorá pritom vznikala. Veda však výrazne pokročila a dnešné technológie zohľadňujú aj to, aby ich dopad na životné prostredie bol čo najmenší. Zjednodušene, v spaľovni sa odpad iba zlikviduje. Oproti tomu, v tzv. zariadeniach na energetické zhodnotenie odpadu sa energia, ktorá vznikne pri termickej reakcii aj použije, a to vo forme tepla alebo elektriny. To je prípad aj nášho projektu, ktorý sme verejnosti predstavili pod názvom Centrum energetického zhodnotenia odpadu, teda CEZO.
Čo všetko možno v takejto „zhodnocovacej“ spaľovni energeticky zhodnotiť a čo sa tam využiť nedá? Poputuje tam aj nebezpečný odpad?
Logicky sa nedá spracovať inertný nehorľavý odpad, napríklad stavebná sutina, alebo niektoré špecifické materiály ako minerálna izolačná vata a podobne.
Projekt sme dizajnovali na potreby nášho domáceho prostredia. Na Slovensku sa aktuálne energeticky zhodnocuje len 8 % odpadu z domácností, pričom až takmer 40 % končí na skládkach. To je zhruba 1 milión ton odpadu z celkového objemu 2,6 milióna ton smetí, ktoré Slováci ročne vyhodia. Okrem toho aj slovenské firmy bijú na poplach, pretože nedokážu nájsť vhodný spôsob na spracovanie svojho odpadu. Na Slovensku máme veľmi obmedzené možnosti, ako spracovať priemyselný odpad. Existuje niekoľko zariadení s pomerne malou kapacitou, ktoré sa oň dokážu „civilizovane“ postarať, ale všetko ostatné ide na skládky, alebo do zariadenia v susednej Viedni. Byť dlhodobo závislý na kapacitách zariadenia v cudzom štáte sa nedá. Je to nielen drahé, ale aj neekologické a dlhodobo neudržateľné.
Keďže v Slovnafte produkujeme tekutý odpad, už od 70. rokov minulého storočia prevádzkujeme spaľovňu ropných kalov. Tú by sme chceli novým CEZO nahradiť. V CEZO počítame s využitím špičkovej technológie tzv. fluidného lôžka, ktorá si ako jediná na Slovensku dokáže poradiť so zmesou tuhého a tekutého odpadu. Reálne by sme tak v našom zariadení vedeli spracovať aj rôzne staré environmentálne záťaže.
Je možné, že sa tam dostane aj nejaký odpad, ktorý nepatrí do takejto spaľovne alebo ho možno využiť efektívnejšie? Bude sa, napríklad, dať separovať?
Podľa platnej legislatívy sa môže energeticky zhodnocovať iba odpad, ktorý nie je vhodný na recykláciu. Preto budeme v CEZO odpad najskôr dotrieďovať a recyklovateľné zložky ako kov, sklo či plasty posielať na druhotné spracovanie. To, aký odpad končí v „čiernych kontajneroch“, do veľkej miery záleží od toho, ako k tomu pristúpi každý z nás. Najefektívnejší a najlacnejší spôsob je dôsledne separovať odpad už v domácnostiach.
CEZO bude schopné zhodnotiť približne 316 tisíc ton odpadu za rok… teplo, ktoré vznikne spracovaním tohto objemu odpadu, by dokázalo pokryť 1,5-ročnú spotrebu tepla na vykurovanie a ohrev vody všetkých bytov v bratislavskom Ružinove.Barbora Čerňanská, manažérka rozvoja technológií Skupiny MOL
Veľmi dôležitá informácia pre laickú verejnosť je to, že recyklačné linky bez „spaľovní“ nedokážu fungovať. Takže úspešnosť recyklácie je závislá aj od existencie takých zariadení ako bude CEZO. Ak napríklad chcete recyklovať medený drôt z izolovaného kábla, vzniká pritom obrovské množstvo plastového odpadu tvoreného ochrannými bužírkami drôtov. Ak tento odpadu nedokážete ďalej spracovať, bude sa hromadiť na skládkach. Príklad káblov nie je ojedinelý. Takéhoto odpadu vznikajú ročne tisícky ton.
Existuje nespočetné množstvo obalov, ktoré pozostávajú z viacerých druhov materiálov, ktoré sa dnes nedajú efektívne recyklovať. Práve preto najlepšie výsledky v recyklácii dosahujú tie krajiny západnej Európy, ktoré nerecyklovateľný odpad energeticky zhodnocujú a majú dostatok takýchto zariadení. Je dobré, že tento trend zachytili aj krajiny strednej Európy. Napríklad Česi za posledných 25 rokov postavili 4 nové zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu. V Brne, pražských Malešiciach, v Liberci a najnovšie v Plzni v roku 2019. A to nie je koniec, pretože získali peniaze z EÚ na ďalšie 3 nové zariadenia v Mělníku, Českých Budějoviciach a Komořanech s kumulovanou ročnou kapacitou 630 tisíc ton odpadu. Poliaci z peňazí EÚ postavili takéto zariadenia v Bydhošti, Krakove, Štetíne, Konine, Bielostoku a Poznani a ich vízia je postaviť ďalších 12 zariadení. Na Slovensku sa od roku 1990 nepostavilo ani jedno zariadenie na spracovanie odpadu.
Koľko odpadu sa tam pri maximálnom využití kapacity spaľovne môže ročne energeticky zhodnotiť? A koľko energie môže CEZO vyrobiť?
CEZO bude schopné zhodnotiť približne 316 tisíc ton odpadu za rok, pričom viac ako dve tretiny predstavuje zmesový komunálny odpad a zvyšok bude priemyselný odpad, vrátane kalov zo Slovnaftu. Ročne zariadenie dokáže vyprodukovať 3,35 miliónov GJ tepla, z čoho asi 15 % využije samotné CEZO, a zvyšok sa využije na výrobu pary a elektrickej energie pre potreby Slovnaftu. Pre ilustráciu, teplo, ktoré vznikne spracovaním tohto objemu odpadu, by dokázalo pokryť 1,5-ročnú spotrebu tepla na vykurovanie a ohrev vody všetkých bytov v bratislavskom Ružinove.
Pôjde iba o odpad zo Slovenska, alebo ho plánujete dovážať aj zo zahraničia?
V projekte počítame so zvozom z regiónu západného Slovenska, ktorý je už kapacitne poddimenzovaný, a navyše sa tu nachádza viacero výrobných závodov. Do našich prepočtov sú zahrnuté predikcie tvorby odpadov v budúcnosti, ale aj záväzok Slovenska do roku 2035 obmedziť skládkovanie komunálneho odpadu na 10 %. To bude v praxi znamenať, že minimálne každá tretia skládka by mala byť v tom čase už zatvorená a postupne rekultivovaná. Navyše tzv. cezhraničná turistika je dnes veľmi problematická. Ani EÚ a ani drvivá väčšina členských štátov ju nepodporuje.
Okrem toho, že voziť odpad zo zahraničia je príliš drahé, nie je to ani ekologické. Neuvažujeme o tom. V médiách sa objavila informácia o dovoze odpadu z Maďarska, pretože Slovnaft patrí do Skupiny MOL, ktorá v Maďarsku sídli. Nie je to pravdivá informácia. Bolo by to pre nás nerentabilné a navyše Skupina MOL plánuje výstavbu dvoch zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu aj v Maďarsku. Odpadové hospodárstvo je dnes už súčasťou základných pilierov podnikania Skupiny MOL. Do roku 2030 plánuje MOL investovať takmer 1 miliardu eur do tohto sektora.
Bude mať z tohto projektu nejaký osoh aj hlavné mesto alebo jeho blízke satelity?
Zariadenie OLO vo Vlčom hrdle má v súčasnosti kapacitu pre komunálny odpad z Bratislavy naplnenú. Problémom je priemyselný odpad a komunálny odpad z okolitých obcí a miest, kde sa stále skládkuje. Projekt CEZO je o komfortnej voľbe, ktorú dnes starostovia, primátori ale ani manažéri výrobných podnikov nemajú. Výrobné spoločnosti so zahraničnými vlastníkmi majú veľmi jasné predstavy o tom, ako chcú nakladať s odpadom. Nechcú skládkovať, pretože doma v Nemecku, Švédsku alebo vo Francúzsku skládky odpadov už nevyužívajú.
Čítajte viac Maďarský ropný gigant MOL, ktorý vlastní Slovnaft, spustil najväčší závod v strede Európy na výrobu zeleného vodíka
Projekt CEZO rozhodne prispeje k stabilizácii neustále sa zvyšujúcich cien za odpad tak pre obyvateľstvo, ako aj priemysel. Ako sa skládky kapacitne plnia, ich využívanie bude pre obce iba drahšie. Aj dnes sa už odpad vozí na 100 kilometrové vzdialenosti. Pre Bratislavu a jej obyvateľov to bude znamenať, že v areáli Slovnaftu pribudne technologicky špičkové zariadenie, jedno z najmodernejších v regióne strednej Európy. Prinesie so sebou pracovné príležitosti, potiahne celý subdodávateľský reťazec a samozrejme zvýši príjmy hlavného mesta a mestskej časti v podobe podielových daní. Je tiež otvorená možnosť dodávať teplo do domácností v okolí. Veľkým benefitom bude to, že novým CEZO nahradíme našu staršiu spaľovňu ropných kalov. Navyše tým, že bude Slovnaft využívať teplo z odpadu, nebude ho musieť vyrábať z tradičných fosílnych zdrojov, napríklad zo zemného plynu.
V tejto súvislosti asi každému napadne, aký dopad bude mať CEZO na okolie – pre ľudí a pre prírodu. Nehrozí tam vyšší zápach, hluk alebo vyššie koncentrácie škodlivín v ovzduší? Ak nehrozia, môžete nejako zrozumiteľne vysvetliť prečo?
Súčasťou projektu je aj viacero štúdií, ktoré posudzujú vplyvy na životné prostredie. Všetky potvrdzujú, že CEZO nebude mať zásadný vplyv na okolie. V rozptylovej štúdii boli všetky hodnotené znečisťujúce látky hlboko pod limitnými hodnotami.
Pre verejnosť môže byť dôležité vedieť, že CEZO plánujeme postaviť v odľahlej časti areálu rafinérie. Máme za to, že priemyselný areál je určite vhodnejším prostredím ako „zelená lúka“. Samotná technológia bude umiestnená vo vnútri budov. V tomto smere sú nám inšpiráciou aj podobné zariadenia inde v Európe, napríklad v susednom Rakúsku. Dnes dokážu byť nadizajnované tak, aby bez problémov zapadli do mestského prostredia a nerušili život naokolo. Produkované teplo, hluk alebo zápach nebude možné zvonku vnímať. Hala na príjem odpadu bude mať niekoľko rýchlo-zatváracích brán vybavených vzduchovými clonami. Hala na úpravu odpadu bude kompletne uzavretá s vlastným systémom odsávania vzduchu s filtračným systémom. Kaly vznikajúce priamo v závode budú privádzané potrubiami. A mohla by som pokračovať.
Čo sa týka celkových vplyvov na životné prostredie, treba brať do úvahy aj to, že práve skládky majú významný podiel na klimatickej kríze. Spracúvaním odpadu v CEZO sa zabráni emisiám, ktoré by inak skládkovaním vznikli. Problémom skládok pritom nie je len produkcia oxidu uhličitého, ale aj vznik metánu, ktorý má až 25 krát väčší skleníkový efekt.
Neohrozí takto veľký projekt podzemné vody na Žitnom ostrove?
Projekt je umiestnený do areálu vo Vlčom hrdle, teda do prostredia ktoré je na takúto investíciu už pripravené. Nejde o zelenú lúku, ale o oblasť s vybudovanou infraštruktúrou, vrátane ochrany vody. Kvalitu podzemnej vody v širšom okolí rafinérie Slovnaft už dnes chráni unikátny systém hydraulickej ochrany podzemných vôd – HOPV. Je to vlastne 790 čerpacích a monitorovacích vrtov, ktoré slúžia na sledovanie kvality podzemnej vody a v prípade potreby na zmenu prúdenia podzemných vôd. Funguje to tak, že čerpaním vody sa v okolí vrtov vytvára depresia. Tým zabraňuje úniku ropných alebo iných látok a zároveň kontaminované vody sa čerpajú späť do rafinérie.
Foto: Slovnaft
Dnes sa kladie veľký dôraz na ekologické aspekty a obehové hospodárstvo. Nejde spaľovanie odpadu proti tomuto trendu? Nemôže to svojim spôsobom demotivovať ľudí pri separovaní odpadu?
Moderný odpadový systém je dnes postavený na dvoch pilieroch. Jedným je recyklácia a druhým technologické spracovanie odpadu. Obidva prúdy považujeme za súčasť obehového hospodárstva, pretože napr. aj spaľovaním odpadu vznikajú dva unikátne produkty – elektrická energia a teplo. Najmä výroba tepla je dnes odkázaná na fosílne zdroje. Ak ho nevyrobíme takýmto zmysluplným spôsobom, musíme ho vyrobiť zo zemného plynu.
Obidva systémy vo vyspelej Európe žijú v symbióze. Krajiny s najväčším počtom zariadení na energetické zhodnotenie odpadu – Škandinávia, ale aj Nemecko a Rakúsko, ich majú rovnomerne vybudované v každom regióne. Týmto krajinám sa mimoriadne darí aj v recyklácii. Neexistuje vo svete krajina, ktorá by dokázala 60– až 70-percentnú mieru recyklácie prekonať a zároveň nemala termické technológie na nerecyklovateľný odpad.
Môžete nejako spresniť približný harmonogram výstavby?
Koncom roka 2023 sme predstavili verejnosti náš zámer vybudovať CEZO. Momentálne ešte stále prebieha proces posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie, tzv. EIA. Následne by sme mohli začať s prípravou na výstavbu. Prevádzka by mohla byť spustená koncom tejto dekády, teda do roku 2030.
Prečo sa vlastne Slovnaft zaoberá spracovaním odpadov?
Dôvodov je viacero. Odpadové hospodárstvo je dnes integrované do podnikateľského modelu Skupiny MOL, do ktorej Slovnaft patrí. Súvisí to aj s napĺňaním našich záväzkov voči investorom. Investície dnes nevyhnutne musia byť v súlade s princípmi ESG, zodpovedať princípom trvalo-udržateľného rozvoja. V budúcnosti počítame aj s výrobou plastov z plastového recyklátu. S vnímaním odpadu ako energonosiča máme skúsenosti. Dlhodobo sa venujeme aj zberu použitého kuchynského oleja, z ktorého sa vyrába biozložka do motorových palív.
Navyše potrebujeme v Slovnafte nahradiť spaľovňu kalov novou, modernejšou technológiou. Dáva nám zmysel investovať do zariadenia, ktoré môže mať dlhodobý a významný vplyv na spracovanie odpadu na Slovensku. V Slovnafte máme navyše na takýto projekt optimálne podmienky, vytvorenú infraštruktúru v priemyselnom areáli a veľké skúsenosti s riadením a bezpečnosťou takejto prevádzky.