Poznáte to, z času na čas sa vám doma nahromadí oblečenie, ktoré už nepotrebujete. Je obnosené alebo vyšlo z módy. V skrini zaberá miesto, už ste sa s ním aj rozlúčili, ale kam s ním? V niektorých mestách a obciach majú rozmiestnené zberové kontajnery firmy a organizácie, ktoré obnosené oblečenie triedia, ponúkajú secondhandom, distribuujú chudobným, alebo ponúkajú na ďalšie spracovanie a recykláciu. Sú však aj také miesta, kde vyhodené odevy putujú do zmesového odpadu, teda na skládky, alebo sa spália.
ČO SA MENÍ?
Pravidlá pre to, čo ďalej s textilným odpadom, by sa mali čoskoro zmeniť. ,,V slovenskej legislatíve, konkrétne v Zákone č. 79/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, je povinnosť zavedenia triedeného zberu textilu uložená od 1. januára 2025 obciam,“ pripomína RNDr. Ľubica Vargová z firmy NATUR-PACK. Dodáva: ,,Návrh revízie rámcovej smernice o odpadoch stanovuje harmonizované systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov na textil. Navrhuje sa vyžadovať od módnych značiek a výrobcov textilu platenie poplatkov s cieľom financovať náklady na zber a spracovanie textilného odpadu.“
Čo to znamená? Že obce by na financovanie novej povinnosti nemuseli byť samy. Lenže háčik je v tom, že to nebude hneď. Revidované znenie rámcovej smernice bude totiž pravdepodobne schválené až na jeseň 2024. Následne bude plynúť obdobie, počas ktorého budú mať členské štáty EÚ čas na zapracovanie schválených pravidiel. Hovorí sa o 30 mesiacoch, teda dobe dlhej dva a pol roka! Dá sa očakávať, ak sa nič nezmení, že dovtedy budú financovať náklady na zber a spracovanie textilného odpadu iba obce. Lenže, je to spravodlivé?
AKO JE TO INDE
Zapojiť firmy sa dá rôzne. Dokonca v Európskej únii sú aktuálne tri krajiny, v ktorých už financujú triedenie a nakladanie s textilným odpadom módne značky a výrobcovia. Napríklad vo Francúzsku hradia jeden až šesť eurocentov za každý kus textilného výrobku. V Maďarsku je výška poplatku stanovená v prepočte na 0,42 eura za kilogram textílií a obuvi. V Holandsku je to zasa 0,10 eura za jeden kilogram odevov.
Povinnosť zaviesť triedený zber textilu však platí pre všetky členské štáty Európskej únie. Ako budeme nakladať s toľkým vytriedeným textilným odpadom? Vieme na trhoch umiestniť také množstvo recyklovaných výrobkov z textilu? To sú výzvy, ktorým budeme čeliť v nasledujúcich rokoch.
TEXTIL JE ODPAD AKO KAŽDÝ INÝ
Dnes ešte nie je jasne stanovené, ako bude z dlhodobého hľadiska triedený zber textilu fungovať. Je však nefér nechať náklady na zber a spracovanie textilného odpadu len na obciach, respektíve na ich daňových poplatníkoch.
Na Slovensku tému sleduje a venuje sa jej organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. Podľa jej zástupov je rozšírená zodpovednosť výrobcov spravodlivý systém, pri ktorom producent platí za množstvo alebo váhu výrobkov, ktoré uviedol na trh. Pretože z každého produktu sa časom stane odpad.
,,Poplatky slúžia aj na financovanie nákladov triedeného zberu a recyklácie daného prúdu odpadu. Dnes je tento systém uplatnený napríklad na odpady z plastov, papiera, skla, kovových obalov, kompozitných obalov na báze lepenky, elektrozariadení, akumulátorov a batérií a všetci to považujú za samozrejmé. Pri textilnom odpade by to malo byť podobné,“ dopĺňa RNDr. Ľubica Vargová z firmy NATUR-PACK.
Veď inštitút rozšírenej zodpovednosti výrobcov plní za podnikateľov povinnosť postarať sa o svoj výrobok počas celého jeho životného cyklu.
VIAC INFO: (LINK)
https://www.naturpack.sk/…eru-textilu/
