Faktom je, že energetický sektor sa významne podieľa na stave životného prostredia a v minulosti bol na popredných priečkach jeho znečisťovateľov. Nielen ekológovia už dávno upozorňovali, že zdroje energií nie sú nevyčerpateľné a mali by sme myslieť na budúce generácie.
Čítajte viac Schválili novú inflačnú pomoc. Vláda pošle 100 eurovky, pozrite si, kto ich dostane
Viaceré krajiny prezieravo hľadali a aj zavádzali systémy a spôsoby, ktoré využívali na výrobu energií prírodné zdroje a znižovali závislosť od fosílnych palív. Ukazuje sa, že robili dobre. Súčasná energetická kríza to potvrdzuje. Bez ohľadu na geopolitické súvislosti je zmena vo výrobe a využívaní energií spolu s investíciami do obnoviteľných zdrojov nevyhnutná.
Čítajte viac Obnoviteľné zdroje energie chce čoraz viac domácností. Pomôže aj dotácia. V akej sume?
Vo viacerých európskych krajinách začali už v šesťdesiatych rokoch budovať zelené strechy a napríklad vo Francúzsku platí od roku 2015 zákon, podľa ktorého musia byť strechy na nových budovách v komerčných zónach buď čiastočne pokryté rastlinami, alebo solárnymi panelmi.
Podobné predpisy platia aj v Kodani, Zürichu, Toronte či Tokiu. O tom, že vegetačné strechy majú viaceré výhody, niet pochýb. Okrem toho, že pomáhajú zvládať extrémne výkyvy počasia, keď zachytávajú dažďovú vodu a zlepšujú celkovú klímu v mestách, môžu slúžiť aj ako zdroj na výrobu energie.
Vyspelé krajiny už dávnejšie preferujú na výrobu elektriny a tepla aj nerecyklovateľný komunálny odpad a prostredníctvom zariadení na jeho energetické využitie zároveň na minimum obmedzili skládkovanie. V najväčších ekonomikách Európskej únie na elektrinu a teplo ročne premieňajú vyše 30 % komunálneho odpadu. Vzorovými krajinami sú Dánsko, Fínsko a Švédsko, v ktorých dosahuje podiel tepla vyrobeného z odpadu viac ako 20 %. A napríklad v susednom Rakúsku zhodnocujú energeticky až 36 % komunálneho odpadu.