Novinky v nákupoch menia zvyklosti. Zálohovanie má aj ekonomický rozmer

Kým vysoké ceny potravín poriadne prevetrávajú peňaženky a účty, z rozpočtov slovenských rodín uberajú asi pätinu, zálohovanie má okrem ekologického prínosu aj ekonomický rozmer. Podľa obchodníkov je pätnásť centov za jednu vrátenú fľašu či plechovku dostatočná motivácia na to, aby ich ľudia vracali na ďalšie spracovanie. Po mesiaci a pol zrejme nemožno celkom objektívne zhodnotiť fungovanie systému, zákazníci si zvykajú a obchodníci vychytávajú prvotné nedostatky, no za tento krátky čas sa približne na dvetisíc odberných miestach vyzbieralo viac ako milión kusov zálohovaných nápojových obalov.

Menej optimistické vyhliadky sú spojené s vysokými cenami potravín. V porovnaní s minuloročným januárom vyleteli hore o vyše 8 %, viac platíme predovšetkým za nealkoholické nápoje, tuky a oleje, ale aj za zeleninu, mlieko, syry, vajcia, chlieb a obilniny. Podľa analytičky Evy Sadovskej je dôvodov, prečo sú potraviny drahšie, viac. "Producenti ako dôvod číslo jeden uvádzajú drahšie energie na výrobu, vysoká je aj cena ropy a pohonných látok. Dôležitý je i faktor počasia, s jeho dosahom na úrodu rastlinného pôvodu a následným vplyvom na živočíšnu výrobu a chov zvierat,“ zdôrazňuje.

Obchodníci zasa upozorňujú, že majú vyššie náklady na zabezpečenie hygienických a bezpečnostných opatrení, potravinári musia viac investovať do opatrení na ekologizáciu výroby, zavádzanie nových technológií alebo drahšie obaly. Dôvodov je síce viac než dosť, no spotrebiteľov v konečnom dôsledku vysoké ceny valcujú a môžu priniesť nežiaduci odklon od trendu posledných rokov, keď viaceré prieskumy potvrdili, že Slováci pri nákupe potravín začali viac uprednostňovať kvalitu ako cenu.

Čítajte viac Plastová revolúcia po mesiaci: Ľudia vrátili 70-tisíc záloh a počet každým dňom rastie

Čo je naozaj kvalitné

Po rokoch sa opakuje scenár nákupných zahraničných horúčok. Množstvo ľudí po naozaj výraznom zvýšení cien potravín nakupuje radšej v Poľsku či v Maďarsku. Súčasná situácia nahráva tomu, že mnohí si jednoducho kvalitné a drahšie potraviny nemôžu dovoliť kúpiť.

Slovenské potraviny pritom podľa odborníkov patria medzi najkvalitnejšie a najzdravšie na svete. Potvrdilo to Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum a Výskumný ústav potravinársky, keď uverejnili výsledky testov o reziduálnej kontaminácii potravín pesticídmi. V potravinách slovenského pôvodu nezistili žiadne rezíduá pesticídov v takmer 60 % vzoriek, v 39 % zistili prítomnosť jedného alebo viac druhov rezíduí. Našli ich vo vzorkách jabĺk, rajčín, jahôd, broskýň, mrkvy, šalátu, špenátu, zemiakov, sliviek a papriky. Ako nevyhovujúcu vyhodnotili jednu vzorku raže.

Vo vzorkách potravín pôvodom z krajín Európskej únie zistili testy nadlimitné rezíduá pesticídov vo viac ako polovici vzoriek potravín – v 52,7 %. Nevyhovujúcich bolo päť vzoriek – 2,1 %. Najviac vzoriek pochádzalo z Poľska – 55, zo Španielska – 45, z Talianska – 28, Českej republiky – 20, Grécka – 19 a Holandska – 17.

Čítať sa oplatí

V posledných rokoch poľnohospodári i potravinári prízvukujú, aby sme dávali prednosť domácim výrobkom a produktom. Okrem toho, že ich cesta k zákazníkom je kratšia, sú čerstvejšie a zdravšie, výživovo hodnotnejšie, šetrnejšie k životnému prostrediu a posilňujú domácu ekonomiku.

Dnes, zrejme ešte viac ako kedykoľvek predtým, platí nedať sa zlákať marketingovými lákadlami označení na obaloch potravín, napríklad tradičné či poctivé. Vždy si prečítajte zloženie výrobku, koľko a akých zložiek obsahuje. O prídavných látkach – éčkach, sa diskutuje už roky, nie vždy musia byť problematické, niekedy sú dokonca prospešné.

Na druhej strane, neraz sa nimi maskuje horšia kvalita. Ak nájdete na obale označenie fit, active či fitnes, môže to vyvolať dojem, že ide o naozaj zdravú potravinu. Nemusí to byť vždy tak. Základom aj skvelo vyzerajúcej tyčinky môže byť tuková poleva, škrobový sirup, palmový tuk a extrudované obilniny. Superzdravé nemusia byť vždy ani výrobky s označením bio. Pomocníkom pri výbere kvalitných potravín je tabuľka s výživovými údajmi na obale. Je v nej uvedená energetická hodnota, obsah tukov, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli.

Slovenský poľnohospodársky produkt:

• produkt, ktorý bol vypestovaný alebo zberaný v Slovenskej republike alebo cielene získaný v Slovenskej republike od zvierat znáškou, zo zabitých chovaných zvierat alebo z voľne žijúcich zvierat lovom, alebo z farmového chovu zveri.

Slovenská potravina:

• potravina, na výrobu ktorej pochádza najmenej 75 % surovín a prísad zo Slovenskej republiky a všetky fázy výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike.
• označenie – Vyrobené na Slovensku, možno na potravinu použiť, ak sa všetky fázy výrobného procesu uskutočňujú v Slovenskej republike.

Čítajte viac Kaufland, Lidl či Tesco. Ktorý reťazec má najviac slovenských potravín?