Čomu sa venuje Správca zálohového systému?
Je to nezisková organizácia, ktorá bola poverená ministerstvom životného prostredia, aby vytvorila, financovala a koordinovala celý zálohový systém. Je to centrálna organizácia, ktorej práva, povinnosti a fungovanie sú upravené v zákone a zakladajúcich dokumentoch. Organizácia bola vytvorená budúcimi povinnými osobami, čiže výrobcami, ktorí uvádzajú nápojové obaly – plastové fľaše a plechovky – na trh. A tiež distribútormi, pretože ak majú privátne značky, tiež sa kvalifikujú ako výrobcovia. Distribútori – obchodníci sú zároveň odbernými miestami, ktoré od zákazníkov odoberajú obaly naspäť.
Čo prinesie nový zálohový systém?
V prvom rade veríme, že prinesie veľkú zmenu v tom, ako sa my spotrebitelia správame k odpadom z obalov. Plastové fľaše a plechovky sú užitočným obalom na skladovanie, ochranu a ľahkú manipuláciu s nápojmi. Problémom sa obaly stávajú keď končia, kde nemajú, teda odhodené na uliciach, v lesoch a v riekach. Zálohový systém chce motivovať zákazníka, aby zálohovaný obal nezahadzoval, bol zodpovedný a vrátil ho do obchodu.
Čítajte viac Zálohovanie plastov odštartovalo: Pozrite sa, ako automat berie fľaše a vydáva 15 centov
Ako motivujete ľudí, aby to robili?
Motivácia má podobu 15 centov, ktoré dostane spotrebiteľ za každú vrátenú fľašu aj plechovku, je to jednotná suma nezávisle od objemu. Druhá motivácia je vedomie, že tak prispieva k čistejšiemu a lepšiemu životnému prostrediu – bude sa viac zbierať, viac recyklovať. Takýto materiál je čistejší a dajú sa z neho vyrábať ďalšie nové fľaše a nové plechovky, čím sa šetrí energia aj prírodné zdroje.
Ako bude vyzerať nový systém v praxi, bude tá suma 15 centov pripočítaná pri nákupe?
Tých 15 centov dostane spotrebiteľ za to, že obal odovzdá na odberné miesto. To môže, podobne, ako sa dnes zálohuje vratné sklo, prebiehať buď automatizovane, teda že vložíte fľašu či plechovku do „zálohomatu“, v predajni, ktorý vám za to vydá kupón so zálohou na vyplatenie podľa počtu vrátených fliaš a plechoviek. Kupón si vezmete a uplatníte ho v danej predajni, kde ste obaly vrátili. Buď ako zľavu z nákupu, alebo hotovosť. V menších predajniach, kde nemajú miesto na automat, bude fungovať ručný odber, teda odovzdáte obaly v pokladnici, kde zamestnanec skenuje kódy na etiketách zálohovaných fliaš a plechoviek a kupón vám vytlačí zo špeciálnej tlačiarne. Rýchlo sa na to dá zvyknúť, tých 15 centov a ochrana prírody je slušná motivácia.
Znamená to, že všetky fľaše a plechovky od januára zdražejú o 15 centov?
Je dôležité zdôrazniť, že zálohový systém nemá vplyv na cenu nápojov, tie sa zdvíhať nebudú. Záloh ako taký funguje na princípe – požičiam si obal, vrátim ho na miesto, dostanem záloh naspäť. Preto je aj zákon napísaný takto: výška zálohu sa uvádza vždy osobitne od ceny nápoja, aby zákazník videl, že to, čo zaplatí navyše, aj dostane naspäť- ak sa zachová zodpovedne a vráti obal naspäť do obchodu.
Bude sa záloha vyplácať aj ako hotovosť alebo len ako zľava z nákupu?
To závisí od predajcu a zákazníka. Pre malé dobrovoľné prevádzky je v novele zákona schválená možnosť, že vrátia záloh len vo forme zľavy z nákupu v danej predajni. Vo veľkých obchodoch, ktoré majú povinnosť zálohovať, systém však umožňuje, aby si zákazník vybral, ktorá z týchto možností mu bude viac vyhovovať, teda či si želá v pokladnici vyplatiť zľavu, alebo hotovosť.
Čo bude s fľašami, ktoré sme kúpili do konca minulého roka, teda pred spustením zálohovania, alebo s takými, čo kúpime v zahraničí?
Obaly, ktoré nebudú označené špeciálnym symbolom Z – zálohované, a teda nie sú registrované v zálohovom systéme, nebude možné vrátiť do obchodu a dostať za ne 15 centov naspäť. Mali by byť vrátené do triedeného zberu, tak, ako sa to robí dnes, do žltých nádob. Tam patrí všetko, čo bolo kúpené pred spustením zálohovania alebo v zahraničí. Ale treba si dať pozor, že bez zálohy budú aj niektoré obaly, ktoré ľudia zakúpia od januára ešte v rámci prechodného obdobia, teda do 30. júna 2022, pretože dovtedy môžu obchody dopredať staré zásoby. Jednoducho, ak fľaša či plechovka nemá na obale pri čiarovom kóde symbol „Z“ – Zálohované, nebol za ňu zaplatený záloh 15 centov a patrí do žltého kontajnera, nenosí sa naspäť do obchodu.
Zmení sa dizajn fliaš, ako zistíme, že máme zálohovaný obal?
Samotný dizajn obalov sa nemení. Označenie nájdu spotrebitelia ľahko, logo Z v zálohových šípkach bude vytlačené pri čiarovom kóde. Podľa toho zistia, ktorý obal môžu vrátiť.
Budú v rámci nového systému aj nejaké výnimky, ktoré obaly sa nebudú zálohovať?
Zákon o zálohovaní nepozná výnimky. Všetky jednorazové plastové a kovové obaly na nápoje, od 0,1 do 3 litrov, bez ohľadu na to, či sú to slovenské, alebo importované značky, všetko, čo sa uvedie na domáci trh, bude zálohované 15 centami. Platí to aj pre jednorazové plastové fľaše, ak do nich prevádzka čapuje nápoje so sebou, pitné režimy zamestnancom aj marketingové vzorky. Všetky jednorazové obaly sa stanú odpadom a je potrebné sa o ne následne zodpovedne postarať.
Ako to bude so sirupmi, olejmi, či s drogériou?
Zálohovať sa zatiaľ budú len nápoje. Teda, podľa definície, kvapalné požívatiny zložené z viac ako 80 percent vody, ktoré uspokojujú fyziologickú potrebu vody. Sú to v praxi takmer všetky nápoje takpovediac „ready to drink“ (pripravené na okamžitú konzumáciu, pozn. red.), čiže minerálky, sladené nápoje, ovocné šťavy, energetické nápoje, pivo aj ovocné víno, teda aj alkoholické nápoje zabalené v plastovej fľaši alebo plechovke, do 15 percent alkoholu. Sirupy, rovnako ako iné potraviny, ktoré nie sú nápojmi ako olej či ocot, sa nezálohujú.
A čo napríklad mlieko?
Mlieko ani nápoje s obsahom mlieka sa z hygienických dôvodov nezálohujú u nás ani v iných krajinách so zálohovým systémom, aspoň zatiaľ je to takto nastavené.
Čo treba spraviť, aby sme dostali zálohu naspäť?
Tu sa dostávame k najväčšej zmene pre spotrebiteľov. Doteraz sme boli pri triedenom zbere zvyknutí obal postláčať a popučiť, aby zaberal čo najmenej miesta v žltých nádobách. To už neplatí. Pre zálohový systém je veľmi dôležité, aby sa vrátil obal v pôvodnom tvare, teda prázdny, nestlačený, s čitateľným čiarovým kódom a s vrchnáčikom. Automat obal potrebuje rozoznať, podľa označenia, tvaru a ďalších ochranných prvkov, aby vedel, že môže zaň vyplatiť zálohu a chráni sa tak pred podvodmi. Následne sa v automate obal vytriedi na plastovú fľašu a plechovku a stlačí. Bavili sme sa o tom veľa aj s kolegami v iných krajinách, ako to vnímajú a ako na to reagovali ľudia, ktorí skladujú po novom doma nestlačené obaly.
Čo ak mi ale predsa len automat tú fľašu či plechovku neprijme, lebo ju poškodím cestou do obchodu alebo si to nevšimnem? Musím ich niesť naspäť domov?
Mnohé predajne sa na to, prirodzene, pripravujú. Systém začne čoskoro ako veľká zmena, je tam prechodné obdobie, mnohí to budú skúšať, nevšimnú si. Preto by v predajniach mal byť vedľa zberného automatu aj osobitný otvor na nezálohované obaly, podobne, ako to máte dnes pri skle, teda, že môžete odovzdať aj sklenú nevratnú fľašu v predajni. Chceme však apelovať na ľudí, aby túto pomoc nezneužívali pre nezálohované obaly, tie majú svoje miesto v žltom kontajneri ako doteraz, nepatria do obchodu.
Bude vratnosť obalu obmedzená napríklad časovo?
Návratnosť nie je obmedzená, môžete obal vrátiť v ten deň, ale aj o rok.
Ako bude systém kontrolovať obaly proti podvodom? Napríklad, keď je to „Z“ na etikete, nemôže ju niekto odkopírovať a prelepiť na lacnejšie fľaše zo zahraničia?
Automat má vždy aktuálnu databázu o obaloch, ktoré predtým výrobca povinne registroval v zálohovom systéme. Je to sofistikovaný systém, zabezpečený proti prípadným podvodom na niekoľkých úrovniach. Vie sa aktualizovať každých 24 hodín s tým, ako pribúdajú registrované obaly. Systém si pod čiarovým kódom uloží nielen jeho číslo, ale aj tvar fľaše, hmotnosť, rozmery. Pri menších predajniach, kde bude ten zber ručný, to rozoznajú aj skenery, ktoré budú používať predavačky, aby vedeli jednoducho overiť či je obal skutočne zálohovaný.
Koľko to stojí a kto tento systém zaplatí?
Je tam vstupná investícia na strane prevádzok – do odberných zariadení a celý systém sa financuje ako rozšírená zodpovednosť výrobcov. To, čo doteraz platili výrobcovia obalov za plastové fľaše a plechovky do organizácie zodpovednosti výrobcov, platia správcovi za každý obal, ktorý uvedú na trh. Okrem toho je systém financovaný aj z predaja materiálov. Materiál, ktorý sa vyzbiera a vytriedi, správca predáva, z výnosov z toho materiálu má určité príjmy. Ďalšie príjmy sú z nevrátených záloh, ak sa spotrebiteľ zachová nezodpovedne, jeho 15 centov prepadá v prospech systému. Teda čím viac sa vyzbiera, tým menej financií ide do systému a pri 90 percentách vyzbieraných obalov sa stáva deficitným. Najvyššia časť výdavkov ide na poplatky distribútorom za to, že obaly odoberajú, následne na prepravu, triedenie a spracovanie materiálov vzdelávanie a marketing. Obchodníci za to, že stroje nakúpia, nainštalujú, od zákazníkov odoberajú obaly, dostávajú od správcu takzvaný manipulačný poplatok za každý odobratý kus obalu a správca im tiež zaplatí všetky zálohy, ktoré oni vyplatili zákazníkom naspäť.
Musia sa zapojiť všetky predajne?
Povinnosť odoberať zálohové obaly majú všetky predajne, ktoré majú rozlohu viac ako 300 štvorcových metrov. Ide zhruba o 1¤000 predajní na celom Slovensku. Menšie predajne to majú dobrovoľné, no aj tam máme už teraz prihlásených vyše 1¤000 ďalších predajcov, čo sú skvelé čísla. Niektoré z nich investujú aj do nákupu automatu, iné budú preberať ručne. Predpokladáme, že sieť odberných miest sa bude postupne rozširovať o ďalšie dobrovoľné prevádzky, aby bolo pokrytie dostatočné a ľahko dostupné pre spotrebiteľov. Z dvetisíc prevádzok sa tak postupne sieť môže rozrásť na vyše 6¤000 odberných miest. Pre dobrovoľné miesta, menšie prevádzky sa dá uvažovať o zapojení od 70 odobratých obalov denne, aby to pre ne bola rozumná investícia a benefit pre zákazníkov, ktorí si tam popri vrátení obalov aj nakúpia.
Ako rýchlo očakávate, že dosiahneme optimálne výsledky v zbere?
To najviac závisí od pohodlnosti celého systému, osvetovej kampane, spolupráce predajní, výrobcov a zapojenia spotrebiteľov. Očakávame, že sa postupne budú pridávať ďalšie dobrovoľné prevádzky. No ak je systém nastavený správne, malo by to ísť relatívne rýchlo. V Litve bola napríklad pred spustením zálohovania úroveň zberu okolo 30 percent, po spustení to bolo prvý rok 70 a do troch rokov už 90 percent. Aktuálna miera zberu plastových fliaš na Slovensku cez triedený zber je 60¤%, očakávame že prvý rok bude cez zálohový systém vyzbieraný minimálne tento výsledok.
Ako vznikol slovenský systém? Inšpirovali ste sa tiež zahraničím, kde všade sa zálohuje?
Dnes sa zálohuje v desiatich európskych krajinách. My sme sa inšpirovali Škandináviou, keďže vo Švédsku, v Nórsku, vo Fínsku sa zálohuje už desiatky rokov, majú to výborne zvládnuté, ľudia systému dôverujú a využívajú ho. V druhom rade sme sa pozerali na Pobaltie, Litvu, Estónsko, pretože tie sú nám bližšie veľkosťou, fungovaním, plus sa tam zálohovanie zavádzalo len nedávno, takže majú čerstvé skúsenosti s najnovšími technológiami a procesmi, o ktoré sa vedia podeliť.
Ako sú na tom susedné štáty, Česko, Rakúsko…?
V našom regióne sme prvou krajinou, ktorá zálohovanie na plastové fľaše a plechovky spúšťa, čo je pre nás veľký úspech, no zároveň cítime, že sú na nás uprené oči všetkých susedov. Na zavedenie systému sme od schválenia zákona dostali desať mesiacov, v iných krajinách sú bežnou praxou aj dva roky. Máme ale zároveň ohlasy, že aj susedia sa na to chystajú. Rakúsko ohlásilo aj dátum, zálohovať chcú do roku 2025, podobne Poľsko či Maďarsko. Tlačí na to aj Európska únia, kde je kolektívny cieľ dosiahnuť 90 percent vyzbieraných plastových obalov, ako aj povinnosť pridávať minimálne 25 percent recyklovaného materiálu do všetkých obalov uvádzaných na trh.
Budete sledovať aj údaje o počtoch, obehu obalov zo spomínaných čiarových kódov – obalov uvedených na trh?
Áno toto je ďalšia z výhod. Budeme presne vedieť, koľko obalov sa uviedlo na slovenský trh, koľko sa vyzbieralo, vytriedilo, koľko spracovalo na recykláciu a našlo opätovné využitie v nových obaloch.
Povedali sme si veľa o výrobe a ceste obalu k zákazníkovi a naspäť do predajne. Posledná otázka teda je: Čo sa stane s obalmi potom? Aký je ich osud po odovzdaní zálohy?
V prípade automatu si stroj rozdelí plastové fľaše a plechovky, stlačí a perforuje ich, aby sa už nemohli znova vrátiť. Uskladnia sa v samostatných vreciach a Správca zálohového systému si ich prevezme. Následne ich prepraví do medziskladov správcu, optimálne rozmiestnených podľa odbernej siete, kde príde ku kontrole sčítaniu a ďalšiemu stlačeniu pre efektívnejšiu prepravu na hlavné triediace centrum, aby sa nestalo, že sa bude zbytočne prevážať vzduch. Na Slovensku ich máme 6, a jedno, hlavné, triediace centrum v Kočovciach. Tam sa obaly dotriedia podľa materiálov, farieb a stláčajú do veľkých kociek, ktoré si následne preberajú spoločnosti na recykláciu, ktoré máme aj na Slovensku napríklad v Kolárove aj v Banskej Bystrici. Tam ich spracujú na materiál, ktorý sa následne použije na výrobu nových plechoviek a fliaš a kolobeh pokračuje.
Na čo všetko sa používa tento recyklovaný materiál z pozbieraných fliaš či plechoviek?
Boli by sme radi, keby kolobeh fungoval „z fľaše do fľaše a z plechovky do plechovky“. Využíva sa však aj na iné tovary, ako sú koberce, pásky, obuv či oblečenie. Tam sa to ale použije iba raz a už sa ďalej nerecyklujú. Napríklad plechovky sa môžu recyklovať neobmedzene , šetrí sa pri tom až 95 percent energie. Pri plastových fľašiach je to dnes na úrovni 5 až 7 cyklov, technológie však rýchlo napredujú a v každej novej fľaši je aj primárny „virgin“ materiál, takže uvidíme, čo budúcnosť v oblasti recyklácie plastov umožní, veríme, že v tomto ohľade sa tiež bude recyklovať v uzavretom kruhu donekonečna.
Kto je Lucia Morvai
V rámci Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd už 13 rokov zastupuje spoločné záujmy domácich aj zahraničných výrobcov, najmä v oblasti zvyšovania povedomia o dynamickom odvetví nápojov, jeho aktivitách, zodpovednom podnikaní, riešeniach v oblasti udržateľnosti obalov a podpory prechodu na cirkulárnu ekonomiku.
Projekt zavedenia zálohového systému sa začal pod jej vedením na pôde združení zastupujúcich výrobcov nápojov a minerálnych vôd, vytvorením spoluprác s kľúčovými aktérmi, ako sú výrobcovia nápojov, piva a zástupcovia obchodu. Svoje doterajšie skúsenosti preniesla do novej neziskovej organizácie – Správca zálohového systému, ktorá bola poverená ministerstvom životného prostredia, aby vytvorila, financovala a koordinovala zálohový systém v SR.
