Ako vnímate zmenu zákona, čo sú podľa vás najväčšie prínosy?
Prínosom jednoznačne má byť cieľ obmedzenia takých výrobkov, ktoré vedú k tzv. rýchlemu a zle alebo nízko recyklovateľnému odpadu, ktorý tvoril podľa prieskumov najväčšie zastúpenie odpadu voľne pohodeného v životnom prostredí a v moriach.
Aké sú slabé stránky nových opatrení?
Problém a výzvu vidíme v tom, že nie sú jasné usmernenia napríklad v prípade plastov. To, že ide o jednorazový výrobok alebo opakovane použiteľný, nie je zakomponované v žiadnych normách či usmerneniach. Ak mám raz plastový napríklad príbor, je možné ho opakovane využiť, lebo plast ako taký je vhodný materiál a nedegraduje. Takže otázka je, kedy je vyhlásený za jednorazový a kedy už za opakovane použiteľný. Rovnako povinnosť len umiestniť určité znaky na obaly podľa nás nie je dostatočné, nezabráni to vzniku odpadov, o čo hlavne ide.
Sú na ne dotknuté sektory (bistrá, bary, verejné inštitúcie) pripravené?
Z informácií z trhu, tak hlavne obchodné prevádzky sa na túto zmenu poctivo pripravujú a inventarizujú svoj tovar, tak aby dodržali literu zákona a na trh neuvádzali produkty uvedené v predmetnom zákaze. Hrnú sa im nové alternatívne produkty, prehlasujúce udržateľnejšie riešenia. Problém však aj tu vzniká rozpoznať tie správne alternatívy a nepodľahnúť greenwashingu. Treba upozorniť, že biodegradovateľné alternatívy plastu, ktoré sú jednorazové, sú rovnako zakázané.
Ako je na tom Slovensko v tejto oblasti v porovnaní so zahraničím, robíme toho dosť, alebo zaostávame?
Keďže sme súčasťou EÚ, naše ciele sú ciele EÚ, v tomto smere ani nezaostávame, ani špeciálne nenapredujeme, výnimkou je zavedenie zálohovania jednorazových nápojových obalov, ktoré bude uvedené do praxe u začiatkom roka 2022. V tomto sme prvou krajinou v strednej Európe. Systém záloh sme zvolili ako nástroj na plnenie ďalších cieľov, ako je vyzbieranie plastových fliaš do roku 2025 až v podiele 77¤%. Vďaka zálohám predpokladáme, že cieľ prevýšme do siahneme aj skôr.
Sú dostupné čísla a dáta ohľadom používania jednorazových plastov na Slovensku?
Slovensko takúto analýzu bude vypracovávať v budúcom roku, ohľadne najčastejšie používaných plastov napr. v potravinárstve. Určité štatistiky sú hlavne v prípade jednorazových igelitových tašiek. V tom patríme k frontrunnerom a bohužiaľ držíme prvé priečky.
Petra Csefalvayová
Petra Csefalvayová je spoluzakladateľkou neziskovej organizácie INCIEN, ktorej úlohou je implementovať koncept cirkulárnej ekonomiky na Slovensku. Petra sa špecializuje na oblasti, ako je ekodizajn, materiály a technológie. Vyštudovala environmentálne inžinierstvo, ochranu vôd, pôdy a ovzdušia. Viac ako desať rokov sa profesionálne venuje téme životného prostredia, vplyvom a dosahom na životné prostredie. Koncept cirkulárnej ekonomiky, ktorým sa Petra zaoberá, predstavuje nový model fungovania našej spoločnosti, kde odpad sa stáva zdrojom. Odpad ako taký v ideálnom stave nebude existovať.