Napriek rôznym aktivitám a legislatíve zameranej na triedenie a zhodnocovanie odpadu máme na území Slovenska 111 legálnych a tisícky nelegálnych skládok. Navyše, objem zmesového odpadu, ktorý na nich končí, sa z roka na rok zvyšuje. Podľa údajov EURACTIV.sk skončilo v roku 2017 na skládkach 1,244 milióna ton odpadu, o rok neskôr až 1,247 mil. ton a v roku 2019 už 2,3 mil. ton. Je to viac ako 52 % z celkového objemu komunálneho odpadu. Ten by sa dal pritom využiť ako cenný zdroj energie. V mnohých krajinách sa využíva na výrobu elektriny, tepla, či ohrev vody. Napríklad Nemecko a Francúzsko majú viac ako 120 moderných spaľovní odpadu – ZEVO. Na Slovensku sú len dve – v Bratislave a v Košiciach.
Predsudky a realita
Ide o ekologický paradox, kde na jednej strane stoja predsudky, že spaľovanie odpadu zaťažuje životné prostredie, a na druhej fakty a skúsenosti z reálneho zhodnocovania odpadu na energetické účely. Aktivisti brojaci proti ZEVO sú presvedčení, že spaľovaním vzniká viac škodlivín ako skládkovaním. Celý proces premeny odpadu na energiu je však neustále monitorovaný. Sprísnením európskej legislatívy sa spaľovne stali výrazne menej škodlivým zdrojom znečistenia, než sú niektoré iné energetické oblasti. Do ZEVO sa začali inštalovať elektrostatické odlučovače a aplikácie na odstraňovanie plynných látok (SO2, HCl).
Je dokázané, že skládkovanie zaťažuje životné prostredie mnohonásobne viac. „Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú komunálny odpad v obrovských množstvách na skládky, čo je najhoršia možnosť. Hodnotné zdroje sa zavážajú, možné prínosy pre hospodárstvo sa strácajú, v sektore odpadového hospodárstva sa nevytvárajú nové pracovné miesta a trpí aj zdravie a životné prostredie. Takýto prístup možno v súčasnej ekonomickej situácii len ťažko obhájiť,“ prízukuje komisár Európskej únie (EÚ) pre životné prostredie Janez Potočnik aj na adresu Slovenska. Za posledné desaťročie sme totiž zvýšili produkciu komunálneho nevytriedeného odpadu o celú tretinu.
Čítajte viac Finančnú podporu na obnovu rodinného domu dostane 30-tisíc domácností
Ďaleko od cieľa
Slovensko sa zaviazalo splniť recyklačné ciele EÚ, čiže znížiť do roku 2035 skládkovanie pod 25 % a v roku 2040 pod 10 %. Realita je iná. Produkujeme čoraz väčšie množstvo odpadu a aj keď ho triedime, objem na skládkach sa zvyšuje. Spomedzi krajín V4 máme najhoršie čísla. Každý Slovák vrátane batoliat, vyhodí denne 1,2 kg odpadu. „Na Slovensku sme v roku 2019 evidovali mieru skládkovania na úrovni 50,6 percent, podiel recyklácie odpadu predstavoval 40,3 percent. Aktuálne sme tak od ambiciózneho plánu na míle vzdialení,“ konštatuje Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Triedenie nestačí
Mestá a obce robia čo môžu, aby ľudia odpad separovali, no je naivné myslieť si, že tým objem odpadu znížime. Sme konzumná spoločnosť a správanie nezmeníme z roka na rok. Práve preto by mohli byť aj u nás riešením ZEVO. Paradoxom je, že máme dostatok odborníkov so skúsenosťami výstavby moderných spaľovní odpadu. Nepodieľajú sa ale na domácich, keďže žiadne nie sú, ale na zahraničných projektoch.
„Podieľali sme sa na modernizácii spaľovne Rookery South v Británii. Išlo o vybudovanie
jedného z najmodernejších zariadení na svete na výrobu energie zo zvyškového odpadu, ktoré je navrhnuté tak, aby sa jeho spaľovaním získavala čistá energia,“ hovorí obchodný riaditeľ PPA ENERGO Peter Spilý. „Vzhľadom na dosiahnuté výsledky z tohto projektu sme vyhrali výberové konanie aj v ďalšom, ešte rozsiahlejšom projekte výstavby spaľovne komunálneho odpadu v Newhurste, v konkurencii firiem z celej Európy,” dodáva.
Skládky versus spaľovne
Produkovanie a následné spaľovanie odpadu nie je cesta, ktorou by mal moderný svet vrátane Slovenska uberať, ale pokiaľ odpad končí na skládkach, je to nebezpečnejšie než energetické zhodnocovanie. Skládky sú významný zdroj skleníkových plynov. Odpad sa na nich rozkladá v štyroch fázach desiatky rokov, pričom sa do atmosféry uvoľňuje metán a oxid uhličitý. Okrem nich unikajú z kôp odpadu aj iné nebezpečné látky v podobe plynov, vodných roztokov a jemného prachu. Nie je z nich žiaden úžitok, kým napríklad spomínané zariadenie v Newhurste poskytne kapacitu na spracovanie až do 350 000 ton nerecyklovateľného odpadu ročne a vyprodukuje takmer 42 MW elektrickej energie.
Čo je ZEVO?
Zariadenie na energetické využitie odpadu kontrolovaným spôsobom, pri ktorom vzniká energia a teplo. Spálením jednej tony odpadu sa dá získať 8 až 12 GJ energie, čo je porovnateľné s hnedým uhlím. Ibaže pri jeho spaľovaní s cieľom vyrobiť elektrickú energiu a teplo sa do ovzdušia dostáva okrem CO2 aj množstvo ďalších nebezpečných látok, oxid siričitý, rádioaktívny urán, arzén, ortuť, popolček. Časť elektrickej energie spotrebuje zariadenie na vlastný chod, zvyšok putuje do rozvodovej siete. Vzniknuté teplo sa využíva na vykurovanie obytných štvrtí, ale aj nemocníc, napríklad vo Viedni a na výrobu teplej vody.