Problémom sú v súčasnosti vysoké ceny palivových článkov, čo by mohol zmeniť ďalší výskum. Drahé sú aj samotné autá na vodík, lebo ide z veľkej časti o prototypy, a v konečnom dôsledku je drahý aj vodík vyrábaný zo zelenej energie.
Čiastočné riešenie na jeden z týchto problémov má minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ten na výrobu vodíka už dlhší čas presadzuje využitie krátkodobých prebytkov elektrickej energie v sieti mimo odberových špičiek. Časovo obmedzené prebytky elektriny sa ešte zvýšia najmä po spustení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Pripomenul, že elektrická prenosová a distribučná sústava sa musia regulovať. V špičkách je treba dodávať viac elektriny, a na to sú potrebné dodatočné zdroje. Naopak, v čase poklesu odberu treba rýchlo prebytočný prúd spotrebovať, a to sa dá dosiahnuť napríklad ohrevom veľkého množstva ďalej nepoužiteľnej vody. „Je to hlúposť,“ zhodnotil Sulík takýto spôsob regulácie. Namiesto ohrievania vody by mohol v budúcom roku na Slovensku pribudnúť elektrolyzér s výkonom desať megawattov (MW), ktorý by vyrobil množstvo vodíka postačujúce pre 8000 automobilov s priemerným nájazdom kilometrov 20 000 kilometrov.
Prototyp MH2 vystavený v Dubaji je výnimočný nízkotlakovými metalhydridovými zásobníkmi vodíka z dielne TUKE, ktorá ich vyvíja v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV). Podľa Sinaya sú inovatívne zásobníky na vodík zatiaľ vo vývoji a súčasné sú tiež iba prototypom. „Budú tam úplne iné kovy, pretože tie, ktoré sú v stávajúcich zásobníkoch, sú veľmi ťažké,“ povedal Sinay.
Vedci preto hľadajú optimálnu náhradu. V tejto etape sa skúma, ktorý z kovov alebo ktorá zo zmesi kovov bude mať najnižšiu hmotnosť, ale zároveň aj bude schopný či schopná uskladniť najviac vodíka pri nízkom tlaku. Svoju váhu pri hľadaní najlepších materiálov má aj ich cena. „Hľadajú sa kovy, ktoré nie sú také drahé, ktoré sú dostupné na trhu – a nedá sa presne povedať, ako to bude vyzerať v záverečnej fáze,“ dodal Sinay.