V stanovisku RÚZ uvádza, že jej členmi sú aj výrobcovia, ktorí ponúkajú na trh produkty v plastových obaloch. „Prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) znášajú všetky náklady súvisiace s odpadmi z obalov. V prípade PET obalov, ktoré sa dajú recyklovať, oprávnene očakávajú, že vyzbieraný PET bude recyklovaný. A rovnako oprávnene to očakávajú aj občania, ktorý PET zodpovedne vhadzujú do žltých kontajnerov," tvrdí RÚZ.
Ďalej RÚZ vo svojom stanovisku pripomína, že tieto prípady dokazujú chyby v nastaveniach v systéme zberu, triedenia a zhodnocovania odpadov. „Jediný úsek procesu, ktorý podlieha reálnej kontrole sú totiž výrobcovia, ktorí cez OZV zároveň celý systém financujú. OZV uzavrie zmluvy s príslušnými obcami a zberovými spoločnosťami a z peňazí výrobcov im platí za triedený zber a nakladanie s odpadom,“ uvádza.
Však výber zbernej spoločnosti je v kompetencii danej obce a nemajú naň OZV ani výrobcovia dosah. RÚZ spomína, že zberové spoločnosti nepodliehajú v tomto systéme žiadnej kontrole zo strany OZV, a práve preto môže dochádzať k prípadom, v ktorých vyzbieraný PET materiál nekonči v recyklačnom centre, ale v spaľovni, či dokonca na skládke. Slovenské zákony povoľujú takúto formu spaľovania odpadu. „Pre zberovú spoločnosť je častokrát oveľa výhodnejšie predať vyzbieraný PET materiál spolu s ďalšími plastami do spaľovne alebo na energetické zhodnotenie, pretože s tým má menšie náklady ako s recyklovaním PET materiálu“, v stanovisku uvádza RÚZ.
Čítajte viac Čipová kríza naberá na obrátkach. Po bratislavskom Volkswagene obmedzuje výrobu aj nitriansky Jaguar
RÚZ na to reaguje tak, že „štát by nemal na tieto problémy reagovať zvyšovaním poplatkov v prospech zberových spoločností a rastúcimi nákladmi pre výrobcov, ktorí celý systém financujú (podobne to bolo aj nedávno, keď došlo k ich zvýšeniu aj o stovky percent), ale naopak, mal by spolu s výrobcami hľadať riešenia ako takýmto neželaným javom predísť.“
