„Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekonomický a etický, ale aj ekologický problém. Na jedného obyvateľa ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, teda 0,27 kg denne,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská. Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. „Odhadujeme, že v priemere každý z nás vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur,“ dodáva Sadovská.
Práve kuchynský odpad je pritom odpadom, kvôli ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod produkciu tzv. skládkového plynu známeho ako LFG. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje až na 80 % územia Slovenska, sú hnijúce zvyšky potravín významným tvorcom skleníkových plynov a potenciálnym znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd a pôdy.
Čítajte rozhovor Expert: Recyklovať a kompostovať bude stále výhodnejšie. Do troch rokov musíme zavrieť 20 skládok
Ako sme na tom s triedením bioodpadu?
Miera triedenia bioodpadu je na Slovensku slabá a väčšina končí v čiernych čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad končiaci v prevažnej miere na neekologických skládkach. Nová legislatíva by tento problém mala postupne vyriešiť.
Legislatíva predpisuje povinnosť zavedenia triedeného zberu bioodpadu, ale zároveň ponecháva možnosť domáceho kompostovania. „Práve túto možnosť využívajú mnohé obce na Slovensku, ktoré sú typické rodinnými domami, teda tzv. individuálnou bytovou výstavbou (IBV). Preto už len do každej domácnosti doplnia kompostéry a doteraz prebiehajúce kompostovanie v rodinných domoch rozšíria aj o kuchynský odpad,“ hovorí analytička.
Toto sa však javí ako problém vo väčších obciach alebo v mestách, ktorých súčasťou sú bytovky a paneláky. Preto sú to práve mestá a väčšie obce, ktoré už v týchto dňoch majú systém pre separovaný zber kuchynského bioodpadu nastavený alebo sa v spolupráci so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu nachádzajú vo finálnej fáze.
Čítajte rozhovor Riaditeľka ENVI-PAK: V prieskumoch mnohí tvrdia, že odpad triedia. Často je to len póza
Ako to celé bude vyzerať?
V prípade obcí je jednou z najpraktickejších možností vedierkový zber odpadu. „Zberové spoločnosti zabezpečia pre občanov plastové, ľahko umývateľné vedierka a vrecká. Kuchynský bioodpad bude musieť byť umiestnený do kompostovateľného vrecka, aby sa zabezpečila jeho maximálna kompostovateľnosť. Takto naplnené vrecká vo vedierkach ľudia umiestnia pred dom, odkiaľ budú v stanovenej frekvencii opätovne odvážané zberovou spoločnosťou,“ hovorí Sadovská. V prípade bytovej výstavby prichádzajú do úvahy hnedé zberové nádoby v objeme 120 l, 240 l alebo 660 l, ktoré budú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste.
Po novom tak bioodpad bude končiť v bioplynových staniciach či v kompostárňach. Na Slovensku takéto zariadenia už existujú, niektoré ešte bude potrebné vybaviť technológiou. Nevyhnutná bude postupne aj výstavba nových. A to hlavne tam, kde nie je dostatočné regionálne pokrytie.
Odpad zdražie
Novinka ale nebude zadarmo. Nárast nákladov spojených so zavedením, zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu a jeho následným spracovaním očakávame o desiatky percent. Pričom výraznejšie 2,5 až 5 – násobné zvyšovanie nákladov sa očakáva v prípade zberu, náklady na spracovanie sa zvýšia približne o 10 až 30 %. Vyššie náklady miest a obcí sa tak podľa Sadovskej s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Zdražovanie bude ale závisieť aj od toho, do akej miery dokážu samosprávy využiť napríklad na tento účel eurofondy.