Expert: Recyklovať a kompostovať bude stále výhodnejšie. Do troch rokov musíme zavrieť 20 skládok

Beží nám posledný mesiac, ktorý majú samosprávy na zavedenie triedenia bioodpadu. Ako by ste zhodnotili ich pripravenosť?

Mnohé sú na tom určite lepšie, ako tomu bolo v decembri alebo v januári. Využili čas a svedomito sa pripravovali. Ich progres sledujeme každý týždeň, respektíve každý mesiac. Zároveň sa v tomto čase už dajú odsledovať aj nejaké dobré príklady z praxe a tí, čo počkali vidia, ako robiť veci správne, alebo naopak nesprávne. Dá sa preto povedať, že práve beží akási aktívna fáza, po ktorej väčšina samospráv nájde nejaké zákonné riešenie situácie.

Má teda väčšina obcí a miest už plne fungujúci systém alebo sú mnohé ešte stále v procese dolaďovania?

Záleží od prístupu tej ktorej samosprávy. Sú také, ktoré v celej veci vidia obrovský potenciál. Uvedomili si, že kuchynský odpad skutočne tvorí veľkú väčšinu komunálu a ak celý systém nastavia kvalitne – bude pohodlný, adresný, hygienický a zapoja doň dosť obyvateľov – môžu len získať. Určite však budeme mať aj samosprávy, ktoré si dajú za cieľ len formálne splnenie zákonných povinností a na konci dňa nebudú v miere vytriedenia a recyklácie také úspešné.

Mnohé obce sa ešte minulý rok sťažovali na nedostatok času. Tvrdili, že jednoducho nestíhajú nastaviť celý systém tak, aby už v lete 2021 naplno fungoval. Ako sa k tomu stavajú teraz?

Debaty prebiehali stále, aj v rámci tohto pol roka. Samozrejme, rovnako sme boli aj naďalej svedkami istého tlaku z ich strany na to, aby sa deadline opäť posúval. V tomto smere však už štát nechcel ustúpiť. Na druhej strane, pred rokom šlo o úplne novú tému. Obciam a mestám sme len začínali vysvetľovať, akým spôsobom novinku zavádzať, kde a ako následne odpad zrecyklovať a ako sa to robí. Teraz situácia vyzerá celkom inak. Mnohé si našli zariadenia, ktoré im bioodpad spracujú, alebo si dobudovali kompostárne, ktoré ešte pred rokom chýbali. Rovnako na situáciu zareagovali aj bioplynové stanice, ktoré poskytli samosprávam možnosť spracúvať u nich bioodpad.

Foto: Ivan Majerský, Pravda

Marián Kobolka Konateľ spoločnosti JRK, ktorá sa zaoberá alternatívami spracúvania odpadu, Marián Kobolka

Na nedostatok kompostární sme tiež počúvali minulý rok sťažnosti. Je teda situácia v tomto smere lepšia?

Ak by sme sa na to pozerali optikou množstva vyprodukovaného odpadu, či už všetkých obyvateľov dokopy alebo jednotlivcov, zariadení stále nemáme dosť. Keďže však počítame s nábehovou krivkou a nie všetci budú hneď od začiatku triediť rovnako dobre, aktuálne nemáme problém s kapacitou, skôr s rozmiestnením. Mnohé obce dnes vozia svoj kuchynský odpad sto a viac kilometrov k najbližšiemu zariadeniu.

To je však dosť neekologické…

Z krátkodobého hľadiska to nie je zrovna najekologickejšie. Bioodpad sa totiž dá veľmi ľahko spracovať a využiť napríklad aj v poľnohospodár­stve. Práve tam začína byť veľmi žiadaný poľnohospodármi, ktorí pochopili jeho úlohu. Nie všetky samosprávy ale majú na také niečo vybavenie a ak sa na zmeny dlhodobo nepripravovali, čelili naozaj veľkej výzve. V takom prípade bolo jediným schodným riešením prevoz odpadu a súbežná výstavba vlastnej kompostárne. Preto súčasné riešenie situácie beriem ako krátkodobý stav.

Tlačí do skorej výstavby obce aj envirorezort?

To nie. Ministerstvo samosprávy k výstavbe skôr motivuje, a to cez rôzne dotačné schémy, vrátane environmentálneho fondu a ďalších eurofondov. Konečné rozhodnutie, či stavať alebo nie, padá na samotné samosprávy. Niektoré si ale už teraz uvedomujú, že náklady spojené s odpadom stále rastú, či už ide o jeho prepravu, zneškodnenie alebo skládkovanie. Preto ten, kto bude mať vo svojich rukách kompostáreň, bude disponovať naozaj strategickým nástrojom.

Keď sme pri nákladoch, aj okolo nich bolo minulý rok celkom veľa rečí. Mnohé obce a mestá sa totiž báli, že im s novinkou neúmerne porastú. Aká je nakoniec realita?

Už teraz niektoré samosprávy využívajú integrovaný systém odpadového hospodárstva. To znamená, že sa kuchynský odpad presunul do novej nádoby a odbremenil tým nádobu na zmesový odpad. Vôbec tak nie je potrebný rovnaký počet čiernych nádob na odpad, ani rovnaká frekvencia vývozu, čo už samo o sebe šetrí peniaze. Naopak, ak samospráva nechala všetko po starom a len pridala hnedé kontajnery, je samozrejmé, že jej celkom výrazne vzrástol náklad. Integrované riešenie však ich problémy dokáže vyriešiť. Veď len zhodnotenie kuchynského odpadu v kompostárňach je častokrát aj o 50 % lacnejšie než skládkovanie alebo energetické zhodnotenie.

Foto: Ivan Majerský, Pravda

Marián Kobolka Konateľ spoločnosti JRK, ktorá sa zaoberá alternatívami spracúvania odpadu, Marián Kobolka

Spomínalo sa aj to, že niektoré skládky sa budú postupne tak či tak zatvárať. Je to tak?

Určite ich bude menej. Predpokladá sa, že len 20 skládok musí byť uzatvorených do troch rokov. Zároveň sa čaká na nový zákon, ktorý určí skládkovacie poplatky na nasledujúce obdobie. S určitosťou však pôjdu hore. Recyklovať a kompostovať bude tak každým rokom výhodnejšie.

Európska únia však povinné triedenie bioodpadu vyžaduje až od roku 2023. Slovensko začalo skôr práve preto, aby sme si znížili mieru skládkovania, v ktorom sme ešte stále nesplnili stanovené limity. Ako to vnímate teraz? Pomôže nám skoršie triedenie?

Dovolím si tvrdiť, že jednoznačne. Už teraz to vidíme na výsledkoch z konkrétnych miest. Máme samosprávy, ktoré sú schopné sa priblížiť k 50 kilogramom vytriedeného odpadu na obyvateľa ročne. To je 25% všetkých zmesových odpadov, ktoré za rok vytvoria. Keď budeme mať plošne a podľa štandardov zavedený zber kuchynských odpadov, miery recyklácie určite významne narastie.

Ktoré obce a mestá sú podľa vás už teraz priekopníkmi?

Trenčín. Ten podľa predikcie atakuje 900 ton vyzbieraných kuchynských odpadov ročne. Svidník má zase 300 až 400 ton za rok. Beluša zase atakuje 50 percent bioodpadu na kilogram komunálu na obyvateľa za rok. Je kvázi premiantom. Prirodzene, nevyzbiera toľko ako Trenčín, ale v prepočte na obyvateľa vedie.

Čítajte rozhovor Expert: Obce mali dosť času, aby sa na triedenie bioodpadu pripravili

Ako sa jej to podarilo?

Väčšinu vecí pri zavádzaní urobili správne. Intenzívne komunikovali s obyvateľmi, dali im prevetrávané košíky aj kompostovateľné sáčky, aby im tak zabezpečili pohodlné a hygienické triedenie. Takisto zaviedli špeciálne nádoby na uliciach, ktoré tiež obsahujú kompostovateľné vrecká. Rovnako majú vysokú frekvenciu odvozu a nádoby umiestňujú blízko domov a bytov, aby znížili donáškové vzdialenosti. To robí veľa.

Sú práve toto veci, ktoré najviac fungujú?

Áno. Rovnako dôležitá je však aj osveta spojená s osobnou distribúciou. Ľuďom totiž treba vysvetliť používanie, dôvod zavádzania a podobne. Takisto je veľmi dôležité, aby ľudia mali možnosť platiť menej za komunálny odpad, ak sa im podarí viac vytriediť.

To je ale princíp množstvového zberu, ktorý na Slovensku ešte nie je zákonom daný.

Nie je, ale funguje rádovo v desiatkach miest a obcí, ktoré sa tak rozhodli. Je to istá forma služby, ktorú samosprávy poskytujú obyvateľom. Kvázi ich odmeňujú a robia ich zodpovednými za vlastné odpady. Máme viaceré obce a mestá, ktoré obyvateľov postupnými krokmi približujú k množstvovému zberu. Niektoré napríklad jeden rok sledovali správanie domácnosti a zisťovali, koľko triedia. Na základe dát následne pripravili motivačný model pre každú jednu domácnosť. Ak vytriedia viac, môžu získať úľavu na poplatku. Obec takto dala obyvateľom informáciu o tom, koľko momentálne triedia a kde musia pridať, aby získali nejakú finančnú úľavu. Tá môže byť až do výšky 50 percent. Obec to má pritom ekonomicky zrátané a vie, že ju takýto systém nevyjde drahšie.

Zdá sa mi však, že ministerstvo aj tak ráta so zavedením množstvového zberu.

Áno. Je to v Enviromentálnej stratégii Slovenska.

Čo však s Bratislavou a Košicami? Tie sú z triedenia bioodpadu zatiaľ vylúčené, keďže vlastnia spaľovňu, a to až do roku 2023. Obe mestá by sa však chceli zapojiť skôr. Ako to nakoniec dopadne?

Bratislava je už v procese prípravy pilotného zberu, preto si myslím, že sa určite pripoja skôr. Rovnako sa mi zdá, že aj Košice sú na tom podobne. Navyše, v rámci Bratislavy nás často oslovujú ľudia aj sami od seba a pýtajú sa, akým spôsobom môžu triediť kuchynské odpady a ako s nimi nakladať. Záujem je obrovský, mnohí totiž vnímajú veci úplne inak ako pred 10 rokmi a triedia už aj teraz, aj keď len svojpomocne.

Čítajte viac Do kontajnerov na bioodpad nepatria veľké kosti, ani zvyšky jedla v obaloch

Videla som, že v mnohých mestských častiach sú už teraz komunitné kompostoviská.

Áno. V Petržalke sú desiatky komunitných kompostovísk. Každé z nich je zabezpečené proti hlodavcom, odcudzeniu, aj vandalom. Ďalšie sú aj v Rači, či v Novom Meste. Takisto majú ľudia spoločné kompostery v rámci dvorov alebo kompostujú aspoň za pomoci dážďoviek. Je to veľmi populárne, ale nie systémové. Ľudia sa však pritom veľa naučia.

Ochota ľudí je teda zjavná. Očakávate však, že Slovensko splní požiadavky únie a bude v roku 2035 vyhadzovať na skládky len 10 percent odpadu?

Áno, ale bude treba urobiť isté zmeny. Na Slovensku za odpad platíme 20 až 30 eur za rok, čo je pri prepočte na mesiac naozaj zanedbateľná čiastka v porovnaní s účtami za elektrickú energiu či telefón. Ak teda človek nie je silne environmentálne uvedomelý, systém ho k triedeniu nemotivuje. Ak by však odpady stáli 150 eur, ako je tomu napríklad v Slovinsku, veci by boli inak. To však nevyhnutne príde. Budú sa totiž uzatvárať skládky, bude sa viac energeticky zhodnocovať a náklady porastú. Vtedy si ľudia začnú uvedomovať, že len v prípade, ak budú viac triediť, budú menej platiť. V tomto je ale potrebné účinné spojenie samospráv, aby fungujúci model triedenia a finančnej motivácie nastavili s odborníkmi.