Zvýšenie poplatkov za emisie rozhnevalo firmy. Priplatia si aj domácnosti?

Diskriminácia, chýbajúce analýzy a nedostatočné zohľadnenie predošlých investícií. Znečisťovatelia ovzdušia sa stavajú proti novele zákona z dielne ministerstva životného prostredia. Práve tou chce envirorezort vyriešiť 20 rokov prehliadaný problém - žalostne nízku výšku poplatkov za emisie.

11.06.2021 06:00
peňaženka, peniaze, bankovky, euro Foto:
Ilustračné foto.
debata (10)

Ministerstvo vraj v novele opomína menšie zdroje a poplatky zvyšuje spôsobom, ktorý v Európskej únii nemá obdobu, bránia sa firmy. V medzirezortnom pripomienkovom konaní nenechali na novele nitku suchú.

„Novela zákona výrazne zvyšuje výšku poplatkov, ktoré majú prevádzkovatelia stredných a veľkých zdrojov znečisťovania platiť v nasledujúcich obdobiach, s nárastom do roku 2026,“ hovorí Vojtech Červenka, predseda sekcie teplárenstva Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Mnohým pritom najviac prekáža fakt, že novela z povinnosti platiť vylučuje malé zdroje. Predkladaný návrh zákona má totiž zvýšiť minimálnu sadzbu pre vznik povinnosti platiť, čo automaticky prenesie povinnosť len na tých najväčších. Podľa Národného emisného informačného systému (NEIS) je takýchto subjektov približne 2 560.

U. S. Steel Košice Čítajte aj Oceliarne U.S. Steel Košice zdieľajú záväzok uhlíkovej neutrality do roku 2050

„Autori novely sa odvolávajú na posilnenie princípu znečisťovateľ platí, ale obsahovo volia opačný prístup. Malé zdroje predsa svoju prevádzku neukončia, budú naďalej ovzdušie znečisťovať, ale platiť už nebudú musieť,“ hovorí Červenka. K diskriminácii však nedochádza len na úrovni prevádzkovateľov, ale prenáša sa v cene tepla medzi odberateľov. Tí tak v konečnom dôsledku zvýšené náklady na výrobu tepla uhradia v cene tepla, dodáva.

Čo rieši novela?

  • Povinnosť platiť by sa po novom týkala len stredných a veľkých znečisťovateľov
  • Predpokladaný dosah na jednu domácnosť v prvom roku bude maximálne 1 euro na rok, teda 0,08 eura na mesiac
  • Predpokladaný nominálny dosah na jednu domácnosť v roku 2026 bude maximálne 6 eur za rok, teda 0,50 eura na mesiac
  • Celkové výnosy za emisie by sa z 8 miliónov eur v roku 2019 mali v roku 2022 dostať na 11 miliónov eur

Koho novela zasiahne?

  • Najväčší nominálny dosah – Slovnaft, a. s., vo výške približne 1 milión eur
  • Najväčší relatívny dosah – FORTISCHEM, a. s., vo výške 91-tisíc eur
  • Najmenší nominálny dosah – U. S. Steel Košice, s. r. o, záporné čísla (z dôvodu upustenia od poplatku za oxid uhoľnatý pre zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, aby nedochádzalo k dvojitému spoplatňovaniu)
  • Dokopy novela zmení výšku poplatkov približne 2 560 subjektom

ZDROJ: MZP SR, Národný emisný informačný systém NEIS, IEP

Envirorezort: Nie je to pravda

Zelené ministerstvo však s podobnými tvrdeniami nesúhlasí. Extrémny nárast cien tepla dokonca vylučuje. „Predpokladaný dosah na jednu domácnosť v prvom roku postupného nábehu, ktorý sa prejaví v roku 2022, bude maximálne 1 euro na rok, teda 0,08 eura na mesiac,“ hovorí odbor komunikácie ministerstva životného prostredia. Poplatky by sa mali zvyšovať postupne až do roku 2025 a neskôr sa riadiť infláciou. Ani vtedy však nerátajú so skokovým nárastom. „V prípade premietnutia zvýšeného poplatku za znečisťovanie ovzdušia, ktorý sa prejaví v roku 2026, možno predpokladať nominálny dosah na jednu domácnosť maximálne 6 eur za rok, teda 0,50 eura na mesiac,“ hovorí envirorezort. Konkrétna výška dosahu vždy závisí od palivového mixu a technológie danej teplárne, dodáva.

klima Čítajte aj Europarlament žiada zaviesť uhlíkovú daň na dovoz do EÚ. Slovenskí europoslanci sú za

Navyše logiku má podľa ministerstva aj presun povinnosti platiť len za väčšie zdroje. Dôkazom majú byť výsledky prieskumu pomeru zaťaženia a benefitov. „Mnohé mestá a obce vzhľadom na nedostatok personálnych kapacít nespoplatňujú emisie znečisťujúcich látok z malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. Výnos z poplatkov je nízky a výber poplatkov je pre obec málo rentabilný,“ hovorí odbor komunikácie rezortu životného prostredia. Navyše v určitých prípadoch sa dokonca stanovili neúmerne vysoké poplatky vzhľadom na tie zo stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia, dodáva.

Mestá vraj nezostanú mimo

O peniaze by podľa prepočtov ministerstva životného prostredia nemali prísť ani mestá a obce, ktoré poplatky za znečisťovanie doteraz vyberali. "Najvyššie poplatky za znečisťovanie ovzdušia za rok 2019 malo mesto Prešov, a to takmer 23 000 eur, čo predstavuje 0,028 percenta z celkových príjmov daného mesta. Pri ostatných krajských mestách pomer k celkovým príjmom predstavuje ešte nižšiu hodnotu,“ hovorí rezort. Priemerne má ísť o 0,008 percenta z celkových príjmov krajských miest. „Zrušením poplatkovej povinnosti sa ušetrí jednak administratívna záťaž a jednak mzdové náklady,“ dodáva odbor komunikácie.

Na fakt, že obce a mestá s peniazmi od malých zdrojov do istej miery rátali, poukázalo v pripomienkovom konaní aj hlavné mesto. Rozpočet Bratislavy to síce nijako vážne neohrozí, no istá forma kompenzácie by bola namieste aj podľa magistrátu. „V rámci pripomienkovania sme navrhli k predmetnému ustanoveniu doplniť, aby samosprávy mali v prenesenom výkone štátnej správy možnosť čerpať prostriedky z Environmentálneho fondu z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia pre financovanie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia, prípadne zachovať výber poplatkov za znečisťovanie ovzdušia malými zdrojmi znečisťovania,“ povedala hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová.

Inflácia bude riadiť cenu

Viacerým kritikom novely nesedí ani to, že sa ďalšie zvyšovanie po roku 2026 bude riadiť infláciou. „Zásadne nesúhlasíme s tým, aby sa poplatok odvíjal len od inflácie ako hospodárskeho ukazovateľa, pretože poplatok by mal odzrkadľovať hlavne príspevok prevádzkovateľa k znečisťovaniu ovzdušia, a to nielen z negatívneho pohľadu, ale aj v pozitívnom meradle, napríklad cez modernizáciu technológií. Zároveň treba poznamenať, že hľadanie inovatívnych modernizačných riešení sa neriadi infláciou,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová.

VW ID.3 - 2020 Čítajte aj Greenpeace: VW zavádza. Emisie vylepšuje ‘falošnými‘ registráciami

Mnohí z najväčších znečisťovateľov totiž už nejaký ten piatok spadajú pod európsku Smernicu o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. A tá pri emisiách stanovuje prísnejšie limity ako naša legislatíva. Viaceré priemyselné giganty tak do inovácie a modernizácie technológií už v posledných rokoch investovali a nie sú ochotné pristúpiť na ďalšie zvyšovanie. „Významné navýšenie finančných prostriedkov, ktoré budú vynakladané na zvýšené poplatky, zníži možnosť ich efektívnejšieho využitia na inováciu technológií, zníži konkurencieschop­nosť spoločností a môže mať pri nutnosti investícií súvisiacich s plnením ďalších legislatívnych požiadaviek až likvidačný charakter," hovorí Filová.

Podľa envirorezortu je však práve tam pes zakopaný. Nové technológie nedokážu zmeniť fakt, že poplatky za znečisťovanie sú na Slovensku neporovnateľne nižšie ako v iných krajinách Európskej únie a ani nemotivujú firmy emisie znižovať. Čísla hovoria jasne. Celkové výnosy za emisie v roku 2019 predstavovali takmer osem miliónov eur. Po úprave a za predpokladu rovnakého množstva znečisťujúcich látok by mali už v roku 2022 dosiahnuť viac ako 11 miliónov eur.

Znečisťuje doprava i kúrenie. Tie však novela nerieši

Firmy trápi aj to, že štát akoby zabudol na znečisťovanie z lokálnych kúrenísk. Tie totiž novela nerieši, aj keď práve kvôli nedbalosti v tejto veci nás už teraz žaluje Európska únia. „Významným znečisťovateľom ovzdušia nie je iba priemysel, ale napríklad aj lokálne kúreniská a doprava, ktoré nie sú predmetom tohto zákona, a teda ani nebudú rovnako spoplatnené,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.

Podľa výkonného riaditeľa občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA Juraja Zamkovského je síce pravda, že mále kotly sú často najväčšími znečisťovateľmi, no legislatíva ide riešiť aj tento problém. „Paralelne s novelou o poplatkoch sa totiž pripravuje aj novela zákona o ovzduší,“ hovorí A práve tá má podľa neho umožniť obciam kontrolu účinnosti spaľovania v malých zdrojoch na ich katastrálnom území – a teda aj emisie znečisťujúcich látok unikajúcich do ovzdušia. Doteraz túto možnosť nemali. „Takúto činnosť však budú pravdepodobne vykonávať odborne spôsobilí externisti. Tí budú posielať autorizované posudky obciam, ktoré na ich základe budú môcť udeľovať pokuty a prijímať opatrenia,“ dodáva Zamkovský.

Problém má však podľa neho aj sociálnu dimenziu. Najväčšie zdroje znečisťovania totiž najčastejšie využívajú práve tí najchudobnejší. Ich penalizovanie preto môže celú situáciu iba zhoršiť. „Na riešenie emisií v takomto prípade bude potrebné kombinovať iné nástroje, napríklad výstavbu nízkonákladových nájomných bytov, osvetu, tvorbu primeraných pracovných príležitostí v regiónoch a ďalšie,“ tvrdí Zamkovský.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #znečisťovanie ovzdušia #poplatky za emisie