Samosprávam sa kráti čas na zavedenie povinného zberu kuchynského odpadu. Stihnúť to musia do konca júna

Do konca júna majú slovenské samosprávy zaviesť povinný zber kuchynského odpadu. Kým niektoré obce systém len vylepšovali, iné sa do jeho zavedenia pustili na poslednú chvíľu. Aby dosiahli želané výsledky, mali by vybrať správnu infraštruktúru a kvalitne informovať svojich obyvateľov o výhodách a dôsledkoch zberu kuchynského odpadu.

09.06.2021 11:49
Zber kuchynskeho odpadu v Belusi 1 Foto:
V Beluši od začiatku roku systematicky trieda bioodpad.
debata

Príklady z praxe zdôrazňujú, že pre úspech triedenia je okrem informovanosti občanom dôležitá aj dostupná donášková vzdialenosť. Čím bližšie pri zdroji môže občan triediť, tým menej zmesového komunálneho odpadu končiaceho na skládke tvorí. Zároveň je ochotnejší sa do zberu aj zapojiť. „Všetko je to o pohodlí, ak človek nemusí s vytriedeným vreckom chodiť cez polovicu sídliska a následne nenájde preplnený kôš. Preto sú vhodné menšie prevetrávané nádoby vyvážané v pravidelných intervaloch,“ hovorí Martina Gaislová, odborníčka na odpadové hospodárstvo z portálu menejodpadu.sk.

Triedenie pri zdroji

Štúdie ukázali, že najvyššia zapojenosť, ako aj účinnosť zberu, je priamo pri zdroji. Bioodpad trieda obyvatelia priamo doma a naplnené vrecko vynesú do hnedej zbernej nádoby. Ak by triedili až na stojisku vzdialenom 25 metrov, do zberu sa zapojí o štvrtinu menej domácností a vytriedia sa len dve tretiny bioodpadu. S narastajúcom vzdialenosťou tak záujem a ochota ľudí výrazne klesá.

„Mnoho samospráv sa však nemôže zaradiť ani pod jednu z týchto výnimiek. Preto by mali do konca tohto mesiaca zaviesť potrebnú infraštruktúru a vybrať správne nádoby, ktoré dajú na stojiská určené pre bytovky alebo rodinné domy bez možnosti mať vlastný kompostér. Rovnako by mali vybrať aj vhodné nádoby do domácnosti obyvateľov tak, aby bol zber pre nich pohodlný, hygienicky a praktický,“ hovorí Gaislová.

Foto: menejodpadu.sk
odpad, bioodpad

Ako splniť zákonné podmienky

Ministerstvo životného k celej veci vydalo vyhlášku, kde stanovuje vhodné nádoby na triedenie. Pre samosprávu je dôležité vybrať si správne riešenie z dlhodobého hľadiska. „Ak systém nenastaví správne, minie zbytočne veľa peňazí a dokonca môže občanom triedenie znechutiť tak, že zber bude neúčinný a nedôjde k odklonu od skládkovania,“ upozorňuje Gaislová. Samospráva má povinnosť umožniť domácnostiam triediť najmenej 250 litrov kuchynského odpadu na obyvateľa ročne. Okrem toho vyhláška určuje aj kapacitu zberu biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad v minimálnom objeme 2 400 litrov pre každú domácnosť v rodinných domoch a bytových domoch vlastniacich pozemok so zeleňou s vývozom minimálne v období marec až november. Samosprávy majú zároveň zabezpečiť kampaňový sezónny zber aspoň dvakrát ročne.

Ako zabezpečiť funkčnosť

Vhodný spôsob vybudovania potrebnej infraštruktúry zvolili v Beluši. Majitelia rodinných domov dostali kompostéry, ktoré si dajú na svoju záhradu a kuchynský odpad v ňom premenia na prírodné hnojivo. Obyvatelia bytových domov zas dostali desaťlitrový prevetrávaný košík s objemom a k nemu 50 kusov kompostovateľných vreciek. K bytovkám pristavili nové, hnedé nádoby s objemom 120 a 240 litrov. „Nádoby majú prevetrávacie otvory a odpad v nich nehnije a nezapácha. Naopak, prirodzenou cestou schne a znižuje svoju hmotnosť. Po prvom vysypaní takéhoto odpadu ich to neodradí,“ vysvetľuje Gaislová.

Foto: menejodpadu.sk
beluša, bioodpad

Aby dosiahli samosprávy želateľný efekt a výsledky, mali by zabezpečiť dostatočnú frekvenciu zberu. Vyhláška stanovuje frekvenciu zberu odpadu podľa typu a veľkosti nádoby. Nie je to náhoda. Súvisí to s tým, čo sa stáva na stojiskách – sú preplnené a odpad potom končí v inej nádobe, než patrí. „Podstatné sú čistota a bezpečnosť zberu. Predstavte si zápach z veľkej neupravenej nádoby, v ktorej sa hromadí bioodpad. Už po pár dňoch je to nebezpečné a nepríjemné. Menšia, prevetrávaná nádoba, v ktorej sa vlhkosť môže stále odparovať, zabezpečí eliminovanie týchto odradzujúcich skutočností,“ hovorí Gaislová.

Samosprávy by mali myslieť aj na to, že nádoby s bioodpadom treba vyprázdňovať. Ak budú príliš veľké, odpad v nich bude nie len hniť, ale budú aj ťažké na manipuláciu pri zbere. Jednoduchšie sa vysype odpad zo 120 alebo 240 litrových nádob, kde sa vďaka kompostovateľným vreciam navyše odparí asi tretina jeho vlhkosti. V nepriepustných nádobách bude odpad hniť a samospráva ich bude musieť často umývať.

Dôležitá je aj kampaň

Obyvatelia zároveň musia vedieť, čo sa deje a prečo sa to deje. Preto by hneď od začiatku mala samospráva informovať všetkých občanov. Napríklad vo Svidníku, kde zaviedli povinný zber kuchynského odpadu už do januára, začali s prípravami na konci minulého roka. Aj napriek zložitým podmienkam spôsobených aktuálnou situáciu koronavírusu zvládli všetko včas pripraviť. Súčasťou príprav bola vzdelávacia a informačná kampaň. „Každý občan dostal s košíkom aj inštruktážny leták. Na webovej stránke technických služieb boli zverejnené návody a odpovede na najčastejšie otázky,“ vysvetľuje Lukáš Dubec, riaditeľ technických služieb mesta Svidník.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recyklácia #kompostovanie #bioodpad