Rúbať stromy a sadiť nové? To nie je cesta na zníženie CO2

Dohoda je na stole. Vyjednávači Európskej únie sa tesne pred Dňom Zeme zhodli na európskom klimatickom zákone. Jeho prvé náčrty pritom Európska komisia predstavila už v marci minulého roku.

, 10.05.2021 09:00
7

„Som hrdá na to, že máme konečne na stole klimatickú dohodu. Pomôže nám dosiahnuť to, čo je skutočne nevyhnutné pre záchranu našej planéty,“ povedala na tlačovej konferencii po dosiahnutí dohody spravodajkyňa zákona Jytte Gutelandová. Nový zákon, ktorý má priniesť zníženie čistých emisií až o 57 percent do roku 2030, znamená, že si musíme pohnúť. Dôvod je jednoduchý. Za desaťročie budeme musieť zredukovať viac skleníkových plynov, ako sme boli schopní za posledných tridsať rokov.

A to v prípade, ak nám s časťou emisií pomôže sama príroda, prostredníctvom stromov, rastlín a pôdy, ktoré skleníkové plyny prirodzene pohlcujú. Aj preto bude na mieste ich systematická ochrana, ktorá by podľa viacerých odborníkov mala mať prednosť pred bezhlavým sadením nových stromov. Práve to sa totiž v súčasnosti často využíva ako náplasť na problém a skvelý marketingový ťah.

európska únia, rozpočet Čítajte viac Brusel chystá zdanenie plastov, emisií i digitálnu daň. Čo zavedie Slovensko?

Nový strom nie je ako dospelý

„Výsadba stromov tam, kde lesy chýbajú, nemôže nahradiť význam ochrany lesov v územiach, kde sa ešte stále nachádzajú. Hovoríme predovšetkým o ochrane prírodných starých lesov,“ hovorí Tomáš Vida zo združenia My sme les. Za pravdu mu dáva aj najnovšia štúdia v časopise Nature, ktorá hovorí, že až pri 97 percentách skúmaných stromov sa rýchlosť prírastku hmoty – a teda schopnosť absorbovať oxid uhličitý – zvyšovala rokmi, spoločne s ich rastom.

Práve ochrana a obmedzenie výrubu dospelých stromov, ktoré si prežili už niekoľko desaťročí, sú tak podľa Vidu základom, ak teda chceme, aby nám príroda s absorpciou uhlíka pomohla. „Kombináciou predchádzajúcich prístupov sa v posledných rokoch podarilo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu napríklad Tasmánii, ktorá obmedzila ťažbu ako v prírodných, tak aj v hospodárskych lesoch,“ dodáva.

Podobný názor má aj envirorezort. „Slovensko disponuje množstvom stromov, ktoré vysádzať netreba. Nachádzajú sa v našich lesoch, ktoré jednoducho musíme ochrániť pred vyrúbaním,“ hovorí komunikačný odbor ministerstva. Navyše si treba uvedomiť, že výsadba nových stromov chce okrem ľudského kapitálu aj ten finančný. Nehovoriac o dostatočne veľkej ploche a prírodných zdrojoch.

Aby bez akejkoľvek ďalšej zmeny správania ľudí viedla k záchrane klímy, potrebovali by sme zalesniť 900 miliónov hektárov pôdy, čo takmer zodpovedá rozlohe Spojených štátov. Nové lesy, až vyrastú, by mohli absorbovať až 205 miliárd ton oxidu uhličitého, čiže zhruba dve tretiny z 300 miliárd ton, ktoré sa od začiatku priemyselnej revolúcie do ovzdušia dostali naším pôsobením.

Je však situácia taká jednoduchá? Podľa europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko) by trvalo mnohé desaťročia, kým by tieto lesy vyrástli a pomohli v boji proti klimatickým zmenám. „My však potrebujeme zastaviť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa, alebo čo najnižšie pod dva stupne, v najbližších desiatich, necelých 30 rokoch a dosiahnuť klimatickú neutralitu. Nemáme vyše 100 rokov či viac,“ hovorí.

dovolenka, turistika, dovolenkar, tatry, strbske
	pleso Čítajte viac Zelený cestovný ruch? Brusel chce podporiť agroturistiku a cestovanie vlakom

Treba vybrať plochu aj druh

Navyše, plôch vhodných na zalesnenie každým rokom ubúda práve v dôsledku klímy. Najviac by jej iniciátori zápasili so záujmami zabezpečenia dostatku potravín a ďalšími politickými a sociálnymi aspektami. „Podľa dát a väčšiny štúdií je zlepšenie ochrany prírody a výsadba stromov dôležitá pri zmierňovaní zmeny klímy, ale dokáže zohrať v riešení len menšinovú úlohu. Kľúčovým riešením je znižovanie emisií skleníkových plynov z ľudskej činnosti,“ dodáva Hojsík.

A samozrejme, nesnažiť sa vytvoriť lesy tam, kde skutočne nemajú čo robiť a prírodu stoja zdroje navyše. „Sadiť stromy napríklad v púšti a intenzívnou závlahou vysúšať rieky a jazerá je, samozrejme, nekorektné. Ale niečo iné je citlivo sadiť miestne prirodzené dreviny a navracať ich naspať do krajiny, kde boli významne zastúpené a kde sme ich kvôli intenzívnej poľnohospodárskej krajine a priemyselnej infraštruktúre zničili,“ dodáva Hojsík.

Sadiť sa má preto skôr tam, kde to podnieti angažovanosť obyvateľov, ale aj pomôže zlepšiť okolité prostredie – či už esteticky alebo vďaka tieňu. Za týmto účelom vznikla aj iniciatíva Európskej únie, ktorá počíta s výsadbou 3 miliárd stromov ako súčasťou stratégie na ochranu biodiverzity.

„Je prospešné ich sadiť v sídlach, kde sú jednotlivé stromy zdrojom tieňa, estetiky, ovocia či nektáru. Využije sa aj v otvorenej krajine vo forme solitérov, alejí, stromoradí, remízok, a skupín stromov, kde stromy okrem spomenutých funkcií ponúkajú hniezdne a úkrytové možnosti pre živočíchy, a sú súčasťou biokoridorov,“ hovorí europoslanec Michal Wiezik (SPOLU). Podľa envirorezortu je základom úspechu aj vhodný výber stromov a ich ľahké aklimatizovanie.

„Nevhodná výsadba s veľkou hustotou stromov môže spôsobiť zníženie prúdenia vzduchu, a tým pádom aj zlé rozptylové podmienky a zvýšenie prašnosti bezprostredne v okolí. Pri výbere drevín je preto potrebné vziať do úvahy ich nároky na pestovanie a odolnosť voči nepriaznivým podmienkam, ktoré sa budú zhoršovať aj v súvislosti so zmenou klímy,“ dodáva envirorezort.

Rovnako je dôležité aj to, aby zbytočne nevznikali monokultúry – teda široké pláne so stromami toho istého druhu, čoho sa veľakrát dopúšťajú lesníci. „Často vysádzajú rovnoveké monokultúry jedného druhu, ktoré následne vyťažia veľkoplošnou ťažbou, takže v poraste nezostane nič,“ hovorí Andrea Froncová z bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). Príkladom takejto nevhodnej monokultúry je napríklad smrek v Tatrách. „Bez ich umelého vysádzania by bola diverzita väčšia,“ dodáva Froncová.

príroda, les Čítajte viac Podporí štát pálenie lesov pod rúškom udržateľnosti? Rezort hospodárstva to odmieta

Mestá nerúbu. Zato sadia a sadia

Do boja o zachovanie biodiverzity sa pustili aj slovenské mestá. Stačí sa pozrieť na Bratislavu, ktorá zeleň v meste vysádza prostredníctvom projektu 10 000 stromov. Nejde však o kompenzáciu nadmerného výrubu, ale o adaptáciu mesta na zmeny klímy. Inými slovami, aby bolo mesto zelenšie, na pocit chladnejšie a v lete znesiteľnejšie, treba sadiť. „Krajinní ekológovia vybrali približne 40 rôznych druhov drevín vzhľadom na to, že každá lokalita určená na výsadbu stromov v jednotlivých mestských častiach má iné krajinné a pôdne podmienky, ktoré sú individuálne a vhodné pre rôzne druhy drevín,“ povedala hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová.

Aj miesta, kde k sadeniu dochádza, sú vopred vybrané. „Dreviny sú vysádzané na všetkých voľných plochách v priamej správe a vlastníctve hlavného mesta, pričom sa zohľadňuje hlavný účel projektu, ktorým je zatienenie mesta a jeho ochladenie, a tým pádom zredukovanie tepelných ostrovov v meste,“ vysvetľuje hovorkyňa Bratislavy. Na sadenie je potrebné vybrať plochy, kde sú ošetrené podzemné inžinierske siete a vyriešené majetkové vzťahy, dodáva. Nezaostávajú však ani ďalší. V Prešove vysadia 300–500 stromov ročne. V Trnave sa idú pustiť do obnovenia obrovskej plochy poľnohospodárskej pôdy, ktorá kedysi slúžila ako les.

„Plocha poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve mesta je vyčerpaná nevhodnými, prírode vzdialenými spôsobmi obrábania, pestovaním monokultúr a používaním pesticídov. Sprírodníme ju vrátane časti toku napriamenej riečky Parnej, ktorá bude môcť opäť tvoriť meandre a vylievať sa z koryta v čase dažďov. Ide o časť územia s názvom Medziháj, kde kedysi rástol les, ktorý si vtedajší Trnavčania mimoriadne cenili,“ povedala hovorkyňa mesta Veronika Majtánová. Detailnejšie sa mestá venujú aj výrubu a pristupujú k nemu len vtedy, ak je to naozaj nutné.

Podľa hovorcu Nitry Tomáša Holúbeka sú časy, keď bolo treba rúbať stromy kvôli lešeniu, pretože boli vysadené nesystematicky, už dávno preč. „Túto vlnu vyrovnávania sa so zle umiestnenými drevinami sme už absolvovali pred asi desaťročím. Teraz sme skôr v štádiu, keď sa naozaj pristupuje ku každej žiadosti individuálne a skúma sa, či je opodstatnená,“ hovorí. V Banskej Bystrici zase zdôrazňujú fakt, že z lesov nemôže ubudnúť viac ako pribudne.

„Je to princíp trvalej udržateľnosti a ak hospodárite v lesoch takto, môžeme hovoriť o drevnej hmote ako o trvalo obnoviteľnom zdroji,“ vysvetľuje hlavný inžinier Mestských lesov Banská Bystrica Jozef Jankov. Aj oni tak radšej dvakrát merajú a raz strihajú. Z posledných aktivít je to napríklad záväzok Mestských lesov znížiť ťažbu drevnej hmoty o 4000 m3 v bezprostrednej blízkosti mesta ako náš príspevok k projektu mesta, takzvaným Nórskym fondom, dodáva.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
7 debata chyba
Viac na túto tému: #Stromy #sadenie #klimatická dohoda #EÚ #CO2