„Pokračujúci rast hladiny oceánov, zvyšovanie teploty na planéte, nárast počtu a veľkosti živelných pohrôm a rozširovanie neobývateľných oblastí na planéte môže viesť k migrácii obyvateľstva, nepredvídateľným materiálnym škodám a finančným stratám,“ vysvetľuje vo svojej správe SAV. Tie sa prejavili aj vlani, kedy bol zaznamenaný výrazný nárast nákladov spojených s klimatickou zmenou.
Podľa riaditeľa Ekonomického ústavu SAV Juraja Sipka predstavovali náklady na riešenie rekordného počtu živelných katastrof v roku 2020 210 miliárd amerických dolárov. „Zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a náklady spojené s poisťovaním proti živelným pohromám budú mať výrazný vplyv na makroekonomickú stabilitu a stabilitu finančného sektora,“ hovorí Sipko.
Čítajte viac Deň Zeme: Recyklácia, elektromobily či digitalizácia. Ako sa firmy snažia byť zelenšie?
Ako zdôraznil, v snahe znížiť dôsledky klimatickej zmeny odporúčajú medzinárodné menovo-finančné a ekonomické inštitúcie zvýšiť verejné investície orientované na nízku spotrebu energie v jednotlivých sektoroch ekonomiky. Zároveň v dôsledku klimatických zmien predpokladajú rastúce existenčné riziko, na ktoré budú musieť jednotlivé štáty vyčleniť v národných rozpočtoch výdavky v rozsahu 0,5 – 2 percent HDP ročne.
„Pre porovnanie, výdavky na výskum a vývoj boli na Slovensku v roku 2019 na úrovni 0,83 percenta HDP,“ dodáva ekonóm. Pre zachovanie udržateľnosti života na planéte je podľa Sipka potrebné zobrať do úvahy aj výšku ceny za fosílne palivá. Odhaduje sa, že celkové dotácie spojené s energiami a nákladmi na ekológiu boli v roku 2017 v celkovom objeme 5,2 bilióna dolárov, čo predstavovalo 6,5 percent svetového HDP.
Čítajte viac Budaj na Deň Zeme podpísal vyhlášku. Vlk dravý je už chránený druh
Ekonóm upozorňuje aj na dôležitosť úpravy cien oxidu uhličitého (CO2) tak, aby do roku 2050 došlo k zníženiu emisií o 80 percent. „Pre naplnenie tohto cieľa bude potrebné, aby ceny začali podľa jednotlivých štátov na úrovni 6 – 20 dolárov za jednu tonu CO2. Do roku 2030 by mala cena postupne narásť na hodnotu medzi 10 – 40 dolárov a do roku 2050 by mala dosiahnuť úroveň 40 – 150 dolárov za jednu tonu podľa jednotlivých štátov,“ dodáva Sipko.