Zelenému správaniu sa pritom musia prispôsobiť firmy z rôznych oblastí hospodárstva. Týka sa to pivovarov, automobiliek, nákupných centier či finančného sektora. Plzeňský Prazdroj napríklad znižuje objemy vody pri výrobe piva. Dnes sa tak v spotrebe radí medzi európske špičky. „Chápeme, že prírodné zdroje sú obmedzené, preto našu výrobu stále inovujeme a naďalej hľadáme možnosti úspory vody, pričom do roku 2025 sa chceme dostať na úroveň 2,75 hl/hl piva,“ hovorí Martin Grygařík, obchodný riaditeľ a podpredseda predstavenstva spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.
Čítajte viac Spotreba piva vlani v Česku klesla na úroveň šesťdesiatych rokov minulého storočiaNejde pritom len o vodu, ale aj balenie, v ktorom sa pivo predáva. Plzeňský Prazdroj preto chce prestať predávať pivo v PET fľaši. Týmto krokom sa znížil objem plastu v odpade o 501 ton za rok. „Náš plán definitívne prestať stáčať pivo do PET fliaš do roku 2023 je dnes ešte ambicióznejší – s pivom v plaste chceme skončiť do konca tohto roka,“ hovorí Grygařík. Firma tiež o tretinu znížila hrúbku plastových fólií, pre balenie väčšieho počtu plechoviek zas používa stopercentne recyklované plastové fólie. Štandardom sú tiež klasické vratné fľaše.
Zelenšie banky
Trendu ekologickejšieho správania sa musia prispôsobovať napríklad aj banky. Slovenská sporiteľňa pri príležitosti Dňa Zeme dala verejný prísľub spustenia procesu recyklácie platobných kariet. Od júna budú môcť jej klienti, rovnako ako klienti iných bánk, priniesť do ktorejkoľvek jej pobočky exspirované platobné karty. O ich recykláciu, prípadne ekologickú likvidáciu sa postará bez ohľadu na to, ktorá banka danú kartu vydala. Banka súčasne začne vydávať rozložiteľné platobné karty, ktoré postupne nahradí recyklovanými kartami. Novým kartám predlžuje aj platnosť z 3 na 4 roky.
Životnému prostrediu má výrazne pomôcť aj digitalizácia bankových služieb. Tým sa šetrí papier či plasty, ale aj peniaze. Napríklad výmenou fyzických bankových služieb za elektronické môže človek ročne ušetriť priemerne aj 75 eur. Viaceré bankové poplatky za bežné bankové úkony sa totiž týkajú tých, ktoré prebiehajú fyzicky. „Výmenou fyzického výpisu z účtu za elektronický, on-line bankovým prevodov či nastavením PIN kódu ku karte v mobilnej aplikácii šetríme papier, životné prostredie, ale aj svoje peniaze,“ uvádza Linda Valko Gáliková, hovorkyňa 365.bank.
Aktuálna pandémia pritom nahráva elektronickým službám aj v oblasti platenia. Podľa dát Národnej banky Slovenska v druhom kvartáli minulého roku hodnota platieb kartou po prvýkrát prevýšila výbery hotovosti. Tie boli dovtedy vždy vyššie než platby kartami. Rástol pritom aj počet on-line platieb na internete. V druhom štvrťroku minulého roku sa zvýšil ich podiel na 11,4 percenta a v závere roka predstavoval 12,4 percenta.
Nákupovať ekologicky?
Veľkým znečisťovateľom planéty je aj módny biznis. Takzvaný „fast fashion“ totiž za sebou zanecháva veľkú uhlíkovú stopu. Podpora šetrnejšej výroby je preto na mieste aj zo strany nákupných centier. „VIVO! Bratislava sa aktívne podieľa na tzv. Green retailingu, čo v širšom kontexte znamená napr. uprednostňovanie lokálnej produkcie a lokálnych partnerov, aby sa redukovala uhlíková stopa a podporovala domáca ekonomika,“ píše bratislavské nákupné centrum pri príležitosti Dňa Zeme. Svoje miesto tam našiel napríklad concept store VIBE, ktorý začínajúcim, ale aj etablovaným, dizajnérom poskytuje možnosť dostať svoj tovar ku zákazníkom.
Čítajte viac Viac sme vyhadzovali obaly od potravín a menej od šiat či obuvi. Pandémia mala vplyv aj na zloženie odpaduPred centrom tiež nechýbajú stojany na bicykle či stanica na nabíjanie elektrického vozidla umiestnená na strešnom parkovisku. Okrem toho manažment centra na mesačnej báze vyhodnocuje, aká je aktuálna situácia v spotrebe energií a následne sa prispôsobuje logistika riadiacich strojov, aby sa centrum správalo ekonomicky a ekologicky a nevykurovalo vtedy, keď to nie je potrebné. Osvetlenie v centre je riadené podľa prevádzkových hodín centra. Nachádzajú sa tam aj farebne odlíšené odpadkové koše na separovaný odpad, teda papier, plasty a komunálny odpad.
VIVO! aj administratívne budovy myhive Vajnorská Tower 1 a 2 sa tiež zapojili do projektu občianskeho združenia Živica „Mestské včely“. V priestoroch strechy spoločne vybudovali domov pre viac ako 30-tisíc včiel. V rámci tohto zbiera centrum dažďovú vodu a používa ju na polievanie kvetín pri úľoch. Cieľom projektu je, aby sa mestá postupne stali druhovo bohatšími a zároveň lepším domovom pre opeľujúci hmyz.
Menej bilbordov a viac zelene. Takú stratégiu zase zvolilo nákupné centrum Avion v Bratislave, ktoré chce postupne vo svojom areáli znížiť takzvaný vizuálny smog. Ten spôsobujú po celom Slovensku množstvá reklamných billboardov, ktoré zahlcujú verejný priestor. Avion minulý rok predstavil aj novú stratégiu na podporu udržateľnosti Eko príbeh 2021.
„Vlani sme dokončili revitalizáciu priestoru v okolí našej budovy. Naším plánom je pokračovať v ďalšej revitalizácii v okolí Avionu. K dnešnému dňu sme odstránili všetky mediálne plochy na Galvaniho ulici, čo predstavuje jeden bigbord a desať billboardov,“ hovorí Katarína Michaliaková, marketingová manažérka Avionu v Bratislave.
Problémom zahltenia verejného priestoru reklamnými plochami sa intenzívne zaoberá aj magistrát hlavného mesta, ktorý plánuje znížiť počet reklamných stavieb o dve tretiny. Aktuálne je v Bratislave vyše 2800 reklamných plôch.
Elektromobilita na vzostupe
Do ochrany životného prostredia sa museli pustiť aj automobilky. Milióny vozidiel po celom svete totiž spolu tvoria jedného z najväčších znečisťovateľov planéty. Na cestné vozidlá pripadá zhruba 12 percent všetkých emisií oxidu uhličitého vznikajúceho na území Európskej únii (EÚ). Po prijatí Zelenej dohody pre Európu a plánu na znižovanie čistých emisií skleníkových plynov sa téme čistej mobility dostáva väčšej pozornosti.
Svoje prvé čisto elektrické vozidlo nedávno predstavila aj automobilka Škoda. V súvislosti s tým ju čaká aj ďalší míľnik, ktorým je recyklácia, respektíve rozumné opakované využitie batérií vozidiel. „Spoločnosť sa významným spôsobom podieľa aj na budovaní infraštruktúry podporujúcej mobilitu šetrnú k životnému prostrediu,“ tvrdí automobilka.
Čítajte viac Prieskum: Ľudia by elektromobily chceli, museli by však zlacnieť o tísícePríkladom konkrétnych krokov je napríklad záväzok, že všetka energia, vďaka ktorej Škoda v českých závodoch vyrába vozidlá a komponenty, bude v druhej polovici dekády neutrálna v rámci oxidu uhličitého. Závod spoločnosti vo Vrchlabí sa v roku 2020 stal jednou z prvých prevádzok v automobilovom sektore, ktorý dosiahol uhlíkovú neutralitu, a ďalšie závody ho budú nasledovať.
K automobilkám sa pridávajú aj poskytovatelia služieb mobility. Tým je napríklad aj spoločnosť Eurowag, ktorá zriadila divíziu pre elektromobilitu a alternatívne palivá. Rozšíril tiež svoju sieť viac než s 15-tisíc čerpacími stanicami o stanice poskytujúce alternatívne palivá ako zemný plyn, LNG a CNG.
Trvalo udržateľné kvety
Medzi najpredávanejšie druhy rezaných kvetov na Slovensku patria ruže, chryzantémy a tulipány. Ročne sa ich predá niekoľko miliónov kusov. Je však dôležité, aby sa pri ich pestovaní myslelo na ochranu životného prostredia, pestovateľov a v neposlednom rade, na zdravie zákazníkov. Obchodný reťazec Kaufland sa preto zaviazal, že celý sortiment rastlín a kvetov bude od marca 2023 pochádzať výhradne z udržateľného a certifikovaného pestovania.
Ďalším projektom je iniciatíva REset Plastic, ktorá má za cieľ zamedziť používanie nepotrebných obalových materiálov a plastov. Obchod sa tiež vo svojom sortimente rastlín zameriava na trvalky, ktoré sú priateľské pre včely. Správny výber rastlín, ako je šalvia lúčna, materina dúška alebo echinacea, láka hmyz a ponúka im hodnotné útočiská. „Aj týmto krokom sa Kaufland podieľa na budovaní prírodnej biodiverzity a podporuje tak dôležité zmeny v tejto oblasti,“ napísal obchodný reťazec ku Dňu Zeme.