„Bolo to rokovanie bez konkrétnych návrhov a záväzkov na vládu okrem toho, že všetci ministri prijali fakt, že v koncepčných a strategických materiálov budú myslieť na to, že nemôžu ísť naspäť, čiže prispievať k zhoršovaniu situácie,“ povedal po rokovaní Budaj. Je to prvýkrát, kedy Slovensko takúto radu vlády zriadilo, dodal. Podobné koncepty existujú aj v ostatných členských štátoch európskej únie. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) sa vďaka rade bude lepšie koordinovať a plánovať každá zmena, ktorá bude mať vplyv na ekonomiku. „Ciele tak dosiahneme včas a s o to menšími nákladmi,“ dodal.
Šesť hlavných bodov
Výsledkom rokovania je tak zatiaľ vymedzenie šiestich kľúčových bodov do budúcna. Prvým je znižovanie emisií skleníkových plynov tak, aby sa dosiahlo 50-percentné zníženie do roku 2030 a klimatická neutralita do roku 2050. Ďalej pôjde o prispôsobovanie Slovenska otepľovaniu a zemne klímy. „Slovensko má veľa možností ako zmierniť dopady tejto zmeny,“ dodal Budaj.
Tretím bodom na programe je snaha o pokrok k modelu regeneračného rastu, pri ktorom príde k rozvoju bez zhoršovania prostredia a k urýchleniu prechodu k obehovému hospodárstvu. Spolupracovať pritom musia všetky rezorty. Hovorilo sa tiež o stratégii nepridávania ďalších znečisťujúcich prvkov a nespôsobovania nových environmentálnych hazardov. Rozoberala sa tiež ochrana a zachovanie diverzity a podpora environmentálnej udržateľnosti a zníženie klimatických tlakov.
Čo ďalej?
V najbližšom období by mala rada riešiť financovanie rôznych zelených projektov z eurofondov, ako aj z plánu obnovy, a to až do roku 2027. Spoločným cieľom má byť Zelená dohoda únie – dokument, ktorý predstavuje novú stratégiu rastu do roku 2050. Jej cieľom je zlepšiť kvalitu života ľudí a zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre ďalšie generácie prostredníctvom transformácie hospodárstva.