Navyše, viac ako polovica smetí, 52%, u nás končí na skládkach. Naša krajina tak má v rámci zoskupenia V4 najvyššiu mieru skládkovania. Maďarsko evidovalo v roku 2019 tento ukazovateľ na úrovni 51 %, Česká republika dosiahla podiel skládkovania 48 % a Poľsko 43 %. Všetky štyri krajiny spája pozitívny trend vývoja, nakoľko pred desiatimi rokmi končilo na ich skládkach 73 až 84 % smetí.
Za posledné desaťročie sme zvýšili aj podiel energetického spaľovania z 9 až 16 % na 34 až 38 %. Ostatné susedné krajiny sú však ďaleko pred nami. „Kým na Slovensku sa podiel energetického zhodnocovania odpadu dlhodobo pohybuje okolo 10 %, najčastejšie pod, v okolitých krajinách rastie,“ hovorí Sadovská.
Premena nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo je pritom podľa nej ekologickejšia a v hierarchii odpadového hospodárstva má vyššie postavenie ako zneškodňovanie formou skládkovania. „Aj preto je ZEVO štandardnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva vo všetkých vyspelých krajinách Európskej únie, ktorých cieľom je obmedziť skládkovanie odpadov na minimum,“ dodáva analytička.
Ako sme však na tom s využívaním zariadenia ZEVO na Slovensku? Zatiaľ máme len dve takéto zariadenia – v Bratislave a v Košiciach. Vybudované boli ešte pred revolúciou a za posledné tri desaťročia k nim nepribudli žiadne nové. Podľa odborníkov nepostačujú a na Slovensku je potrebné postaviť minimálne päť ZEVO určených výhradne pre regionálny nerecyklovateľný odpad.