Návrh poslankyne Vladimíry Marcinkovej (Za ľudí) na deklaráciu stavu klimatickej núdze však neprešiel. Zo 139 prítomných poslancov bolo len 60 za, šiesti proti a 69 sa zdržalo.
Čo znamená uznesenie?
Národná rada tak uznesením konštatuje, že klimatická zmena bude mať na globálnej úrovni zásadné ekologické, spoločenské, ekonomické a politické dôsledky, ktoré sa dramatickým spôsobom dotknú aj SR. Preto je potrebné urobiť maximum pre riešenie klimatickej zmeny a pre udržanie globálnej teploty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnym hodnotám, k čomu sa Slovensko podpisom Parížskej dohody zaviazalo.
Uznesenie tiež hovorí, že v období klimatickej krízy má parlament podporovať opatrenia vlády na adaptáciu Slovenska na klimatické zmeny, najmä tie, ktoré sú aj v programovom vyhlásení vlády. Napríklad presadzovanie vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, rešpektovanie záväzkov z Parížskej klimatickej dohody a Agendy 2030 či posilnenie environmentálneho vzdelávania, znižovanie dôsledkov klimatickej zmeny zvýšením ochrany zložiek životného prostredia, ako sú lesy, pôda, voda, ovzdušie a biodiverzita.
Uznesenie pripomína aj cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roka 2050 a ambíciu prijímať opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dôsledky zmeny klímy na všetkých úrovniach so zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.
Parlament zároveň odporúča vláde dôsledne presadzovať posudzovanie nových investícií z hľadiska ich vplyvu na zníženie emisií skleníkových plynov a príspevku k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality najneskôr v roku 2050. Vo všetkých sektoroch by mala posúdiť potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov a pripraviť návrh akčného plánu na využitie potenciálu v súlade so záväzkami a dohodami. Konkrétne pripomína cieľ udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou dva stupne Celzia v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 stupňa Celzia.
Vláde tiež odporúča poveriť Ministerstvo životného prostredia SR vypracovaním novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorou sa zavedie posudzovanie aj na základe dosahov na zmenu klímy a adaptáciu sa na jej dôsledky na základe ustanovení Parížskej dohody. Envirorezort, ministerstvá hospodárstva a financií by mala poveriť prípravou Stratégie uhlíkovej neutrality SR s modelom socioekonomicky optimálneho dosiahnutia neutrality v roku 2050.
Vláda má tiež predložiť parlamentu správu o prijatých opatreniach na dosiahnutie cieľov stanovených v nízkouhlíkovej stratégii a opatreniach prijatých v rámci Európskej únie do 31. decembra 2022.
Kabinetu navyše Národná rada SR odporúča zastaviť štátne investície do projektov využívajúcich fosílne palivá. Zameriavať by sa mal na komplexnejšiu starostlivosť o prírodné záchyty skleníkových plynov, ako sú lesy, pôdy, poľnohospodárske pozemky a mokrade, ktoré by sa mali zachovať a rozširovať. Pritom by mala vláda realizovať opatrenia na zvýšenie adaptácie lesov na klimatické zmeny, odolnosť proti kalamitám, druhovú, vekovú a biotopickú pestrosť.
Iniciátori nie sú spokojní
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje považuje výsledok prerokovania za jeden z krokov širšieho zápasu v boji proti klimatickej kríze. Spokojní však nie su. Prijaté uznesenie podľa nich odzrkadľuje len málo z požiadaviek petície.
“S prijatým uznesením nemôžeme byť spokojní. V petícii sme hlasom tisícov obyvateliek a obyvateľov Slovenska žiadali vyhlásenie stavu klimatickej núdze, skorší termín uhlíkovej neutrality aj dôslednú stratégiu, ako ju dosiahnuť. Väčšina poslancov tento hlas nevypočula,” povedal iniciátor petície Jakub Hrbáň.
Chcú ísť preto ďalej. "V súbehu s touto diskusiou sa už v súčasnosti musia začať realizovať rozsiahle opatrenia na zmiernenie dopadov klimatickej krízy aj na samotné predchádzanie klimatickým zmenám,” povedal Hrbáň. Chceme dôsledne sledovať, ako budú jednotlivé rezorty napĺňať odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky a aktívne podnikať kroky, ktoré sú podľa svetových vedcov potrebné na to, aby sme predišli tragickým dopadom klimatickej zmeny, dodáva.
Sas proti, Sme rodina málo rázne
Prekvapení ostali z vyslovenej kritiky zo strany Sloboda a Solidarita. "Aj keď je ich postoj dlhodobo známy, predpokladali sme, že strana vypočuje žiadosť občianok a občanov po jasnom a dátami podloženom pláne a stratégii. O to viac nás mrzia informácie, že strana aktívne bránila naplneniu požiadaviek petície,” povedal Hrbáň.
Rovnako zásadnejší postoj čakali vo finálnej fáze aj od predstaviteľov Sme rodina, ale aj ďalších politických strán. “My dnes skutočne nepotrebujeme marketingové gestá v podobe vysvietenia bratislavskeho hradu alebo siahodlhých tlačových konferencií či statusov. Potrebujeme razantné činy,” povedala iniciátorka petície Marta Fandlová.
Hojsík: Boj za klímu nepočká
Sklamaný n nevyhlásenia stavu klimatickej núdze je aj auroposlanec Martin Hojsík (progresívne Slovensko). „Žiaľ, napriek prísľubom Národná rada Slovenskej republiky neschválila návrh na vyhlásenie klimatickej núdze, jednu z hlavných požiadaviek petície Klíma ťa potrebuje. Je poľutovaniahodné, že návrh, ktorý parlament prerokoval, nereflektoval požiadavky viac ako 120 000 občanov a občianok, ktorí podpísali petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje. Parlament si z petície spravil papierového tigra, ktorý síce berie na vedomie niektoré požiadavky, no vládu Slovenskej republiky nezaväzuje k minimálnym krokom, ktoré, ako krajina, potrebujeme,“ hovorí.