Rezort hospodárstva sa bráni. Vraj podpísaním listu adresovaného eurokomisárke Maidred McGuiness šlo len o snahu o zladenie dvoch európskych dokumentov – legislatívy o investíciách do environmentálne udržateľných projektov, takzvanej taxonómie, so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie – RED2. Podľa odborníkov je však problém niekde úplne inde.
„Ak má Európska únia v úmysle podporovať nejaký typ aktivít, potom musí mať aj jednotnú a jasnú definíciu, čo to vlastne má byť. A ak niekto chce sprísňovať pravidlá, potom by mal na to využiť priestor v rámci revízie smernice, na ktorú taxonómia odkazuje,“ povedala hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková. Na národnej úrovni pritom zákaz dotovania energie, ktorá vznikla spaľovaním čohokoľvek iného než odpadového dreva, upravuje zákon o obnoviteľných zdrojoch energie. Ten v roku 2018 pomohol novelizovať aj sám minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), ešte ako opozičný poslanec.
Podľa štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Karola Galeka (SaS) sa stanovisko strany SaS ani rezortu hospodárstva k energetickému využívaniu dreva odvtedy nijako nezmenilo a konanie exministra hospodárstva má naozaj za cieľ len zjednodušenie európskej legislatívy. „V našom zákone je jasne definované, že sa v prípade dotovania bavíme o produktoch z dreva, okrem toho, ktoré nepochádza z energetických porastov a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu,“ dodáva tajomník.
Nie je smernica ako smernica
Europoslanec Hojsík má však na vec iný názor. Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie a taxonómia sú podľa neho dve rozdielne veci na dvoch rozdielnych úrovniach. Kritériá schválené v smernici sú totiž nedostatočné z hľadiska klímy a ochrany prírody. Už pri jej tvorbe sa s kritikou na Brusel obracali vedci z celého sveta. Biomasa už teraz tvorí takmer 60 percent spotreby obnoviteľnej energie v únii. Napríklad škandinávska Kodaň spaľuje 1,2 milióna ton drevnej biomasy ročne, z čoho až do desať percent dováža zo vzdialených krajín, spravidla z Brazílie. Jej spotreba sa tak v rokoch 2005 až 2016 zvýšila o vyše 69 percent. A ak sa nič nezmení, využívanie biomasy bude v nasledujúcich desaťročiach rásť.
„Dosiaľ platné kritériá často umožňovali spaľovanie celých stromov a nadmerné zásahy do prírody, ako to bolo donedávna aj u nás,“ hovorí Hojsík. Aj preto by už v júni malo dôjsť k opätovnej revízii eurosmernice. Naopak, taxonómia, ktorá v podstate rozhoduje o tom, do akých obnoviteľných zdrojov energie bude únia naďalej investovať, je postavená na prísnejších štandardoch. Bioenergiu napríklad pokladá za udržateľnú len vtedy, ak dosiahne 80-percentnú úsporu emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami. Zjednotenie taxonómie na obraz smernice by tak podľa Hojsíka viedlo k uvoľňovaniu pravidiel, nie ich sprísňovaniu. „Pre jej environmentálne dôsledné znenie som spravil maximum. Preto ma mrzí, ak sa zástupcovia slovenskej vlády snažia niektoré dôležité kritériá, ktoré by boli krokom vpred, oslabiť,“ hovorí.
Rezort hospodárstva však oponuje. „Považujeme zjednotenie týchto dvoch európskych legislatív za dôležitý a nevyhnutný krok pre stabilitu a predvídateľnosť regulačného rámca, čo je kľúčové pre dlhodobé investície v energetike,“ hovorí Galek. Navyše, podľa neho nejde len o iniciatívu samotného rezortu hospodárstva. Celú vec už pred niekoľkými mesiacmi prediskutovali aj s ostatnými ministerstvami. „Obsah listu korešponduje s našou pozíciou k samotnému návrhu na zmenu taxonómie, ktorá bola zaslaná komisii s podporou všetkých zainteresovaných ministerstiev vrátane rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva,“ hovorí. Sulík tak vraj nešiel po vlastnej línii, ale v súlade so spoločným stanoviskom.
Je spaľovanie dreva ekologické?
Podľa Hojsíka to ale také čierno-biele nie je. Smernica bola totiž tvorená v čase, keď chýbalo množstvo vedeckých poznatkov o tom, nakoľko ekologické a bezemisné spaľovanie biomasy vlastne je. Všetko tak stálo na predpoklade, že CO2 ktorý drevo uvoľňuje pri spaľovaní, sa časom vráti do kolobehu vďaka fotosyntéze. Skutočnosť je však zložitejšia a návratnosť môže trvať roky.
Za pravdu dávajú europoslancovi aj ochranári. „Spaľovanie dreva vyťaženého z lesa našu uhlíkovú stopu neznižuje, práve naopak. Ak niekto hovorí, že si nahradením uhoľnej elektrárne elektrárňou na biomasu zlepšíme uhlíkovú stopu, ide o veľké zelené klamstvo,“ hovorí Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. Navyše sa pri takomto procese ničí aj pôda, ktorá je výrazným akumulátorom uhlíka, dodáva.
Preto je dostatočne prísne nastavenie taxonómie správne aj podľa Pavla Fábryho, koordinátora klimatickej kampane Greenpeace Slovensko. „Už od začiatku bola plánovaná ako zlatý štandard pre zelené investície a mala byť dôležitou súčasťou plnenia klimatických cieľov a zelenej dohody,“ hovorí. Aj preto, ak sa niečo má zladiť, tak by ako príklad mala slúžiť práve taxonómia a nie smernica. Čo ale nie je každému po vôli. „Existuje vytrvalá snaha niektorých členských štátov a zástupcov znečisťujúceho priemyslu oslabiť spomínanú legislatívu. Medzi tieto štáty patrí aj Slovensko, ktoré už v januári požadovalo, aby bola podpora fosílneho plynu zahrnutá medzi zelené investície,“ hovorí Fábry.