Brusel chystá uhlíkové clo. Pomôže firmám či zdvihne ceny?

Dodržiavate prísnejšie emisné limity, tak vás odmeníme. Európska únia sa opäť posunula o niečo bližšie k zavedeniu uhlíkového cla na svojich hraniciach. A to nezáväzným hlasovaním v pléne Európskeho parlamentu, počas ktorého svoj súhlas vyjadrilo 444 europoslancov. Emisný poplatok pre výrobcov mimo únie je pritom súčasťou zelenej dohody, ale aj základom dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050.

23.03.2021 06:00
debata (18)

„Zavedenie uhlíkového cla vnímame ako správny krok smerom k vyššej ochrane európskych výrobcov dodržiavajúcich tie najprísnejšie environmentálne štandardy,“ povedala hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková. Výrobcovia sa v kútiku duše tešia. Výsledok však bude záležať i od toho, na aké produkty sa novovzniknuté clo bude vzťahovať, a či sa zahraničné firmy s „dvojakým metrom“ zmieria.

Navyše, clo je podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského aj spôsobom, ako získať späť aspoň časť peňazí, ktoré tečú z európskeho rozpočtu na boj s koronakrízou. „Únia plánuje minúť stovky miliárd eur v rámci balíka obnovy a odolnosti a tieto miliardy musí niekde získať. Uhlíková daň je preto jedným zo spôsobov ako,“ hovorí analytik.

Bezemisné sa oplatí

„Európska komisia sa zaviazala chrániť priemysel v procese dekarbonizácie pred konkurenciou zo zahraničia s menej prísnymi ekologickými pravidlami. Zavedenie uhlíkového cla na dovážané priemyselné produkty je preto logický krok,“ hovorí Slovenský plynárenský a naftový zväz. Doteraz boli podniky v rámci únie zvýhodňované len takzvaným systémom bezplatných kvót na znečisťovanie v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami. Ten by mal platiť aj naďalej. Po novom však aj firmy z tretích krajín, ako USA či Čína, ktorých pri výrobe nebrzdia prísne emisné kvóty, budú musieť pre vstup na európsky trh zaplatiť poplatok. „Ten nebude výhodou, len konečne aspoň trochu zrovnoprávni postavenie európskeho priemyslu s tým z tretích krajín,“ povedal Martin Hošťák, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.

Podniky v rámci únie sú totiž v patričnej nevýhode aj podľa odborníkov. A to práve kvôli prísnejším emisným limitom „Európska emisná politika je veľmi prísna a prakticky znevýhodňuje tunajších producentov oproti konkurencii z rozvíjajúcich sa štátov,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. V minulosti pritom politici presadzovali myšlienku, aby i štáty ako Čína či Turecko viac dbali na životné prostredie. Teraz je však už nad slnko jasnejšie, že tí tak ľahko svoje environmentálne zákony nesprísnia . „V oblasti ocele sa v Číne lámu rekordy. Naopak, Európa každým rokom produkuje menej a doteraz si navyše sama kládla ďalšie prekážky,“ hovorí Hošták. Nové clo by tak mohlo situáciu konečne otočiť v prospech zelených podnikov a zachrániť státisíce pracovných miest v Európskej únii.

Výhoda? Podľa toho, v akom odvetví

Výrobcovia však majú aj svoje obavy. Úspech európskej novinky totiž podľa nich bude závisieť aj od toho, na aké výrobky sa clo bude vzťahovať, a ako veľmi sú jednotlivé firmy závislé od zahraničného dovozu. Uhlíkové clo na oceľ, cement a hliník by na Slovensku zvýšilo produkciu v priemere o 6,3 percenta. Negatívne by boli naopak zasiahnuté odvetvia ako napríklad strojárenstvo, ktoré tieto suroviny využívajú ako vstup do svojej výroby.,,Pre tie, ktorým konkurenčné výrobky uvalením uhlíkového cla zdražejú, to bude posilnenie ich pozície na domácom trhu. Naopak, tým, ktoré používajú suroviny dovezené zo štátov mimo únie, zdražejú ich vstupy," hovorí Zväz chemického a farmaceutického priemyslu.

Výrazne to pocíti najmä spomínaná oceľ. Tá clo pre udržanie v rámci únie potrebuje ako soľ, no zároveň jej môže aj uškodiť. „Jeho zavedenie v konečnom dôsledku povedie k zdraženiu ocele pre automobilky v rámci únie, čo následne spôsobí zvýšenie ceny automobilov vyrábaných v členských krajinách,“ hovorí zväz. Práve automobilky pritom držia ekonomiky viacerých členských štátov nad vodou aj počas koronakrízy. Vrátane tej slovenskej.

Situácia nie je čierno-biela ani v prípade chemikálií. „Ich výroba je globalizovaná a v zásade tvorí suroviny pre ďalší priemysel v dodávateľskom reťazci,“ hovorí zväz. Zavedenie uhlíkového cla by tak pomohlo európskym výrobcom tých istých komodít, no rovnako by spôsobilo zdraženie dovážaného surovinového zdroja, dodáva.

Problém by mohol nastať aj v prípade, ak by sa takéto clo vzťahovalo na dovoz zemného plynu. „Prípadné daňové alebo colné znevýhodnenie využívania zemného plynu by ešte viac zvýšilo rozdiel medzi cenou palivového dreva a zemného plynu, čo by malo za dôsledok ďalšie zvýšenie počtu domácnosti kúriacich tuhým palivom, najmä drevom a ďalšie zhoršovanie lokálnej kvality ovzdušia,“ hovorí Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Environmentálna daňová alebo colná reforma by preto mala zvoliť komplexnejší prístup, ktorý zohľadní nielen produkciu skleníkových plynov, ale aj produkciu tuhých znečisťujúcich látok, dodáva.

Peniaze do inovácií

Keďže clo bude súčasťou legislatívneho balíka komisie až v júni, nezodpovedaná je nateraz aj otázka, kam vyzbierané peniaze pôjdu. Odborníci sa však zhodujú, že by mali v prvom rade pomôcť zafinancovať vývoj bezemisných technológií, ktoré štáty budú stáť milióny. „Jedinou cestou dopredu je hľadať nové technológie a výrobné postupy. Iba rastúca efektivita zabezpečí dlhodobo vysoké konkurenčnú schopnosť,“ hovorí Tomčiak.

Podobný názor majú aj výrobcovia. „Akékoľvek zdroje získané či z uhlíkového cla alebo z obchodovanie emisných povoleniek by sa mali nevyhnutne spätne investovať do inovácií v danom sektore,“ hovorí Zväz chemického a farmaceutického priemyslu.

Dvojité zvýhodnenie nemusí byť po chuti

Nie je dvojité zvýhodňovanie na škodu veci? V prípade, že únia zavedie uhlíkové clo a vlastné firmy zvýhodní v rámci európskeho trhu aj zachovaním emisných povoleniek, nemusí sa to podľa odborníkov každému páčiť. „Môže to vyvolať veľké obchodné spory, ktoré na konci dňa poškodia aj výrobcov, aj spotrebiteľov,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský. Európska komisia sa podľa neho na vnútornom trhu snaží vytvoriť systém obchodovania s povolenkami, kde sa trhovo utvára cena, ktorá prirodzene kolíše. „To sa ale nedá urobiť s clom. Únia sa tak bude snažiť o nemožné – triafať cenu cla a povolenky. Vo výsledku hrozí, že budú poškodení výrobcovia v rámci únie alebo v zahraničí,“ dodáva analytik. Viacerí europoslanci sú aj preto za ostránenie už existujúceho zvýhodnenia v podobe povoleniek. „Nie je to len o privilegovaní, ale takéto opatrenie ide proti pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a tak by nás to pri prípadnej arbitráži stálo miliardy,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). Zároveň by sa podľa neho opäť hovorilo, že za to môžu ochranári, pričom v skutočnosti je tento návrh výsledkom lobovania najväčších znečisťovateľov. Za pravdu mu dáva aj europoslanec Michal Wiezik (Spolu). „V parlamente rezonovali požiadavky veľkých výrobcov na európskom trhu, ktorí považovali zrušenie bezodplatných emisných kvót za veľký problém,“ hovorí. Vysvetliť WTO zámery únie tak zdá sa nebude ľahké. „Bude treba dokázať, že bezodplatné prídely emisných kvót sú zlučiteľné s daným mechanizmom a neprichádza k dvojitej ochrane priemyselných odvetví v rámci únie,“ dodáva Wiezik.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #uhlíkové emisie #uhlíkové clo