„Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú, že ak nebudú skládky odpadu dostatočne kontrolované, nebude odhalené znečisťovanie prostredia spôsobujúce významné poškodenie zdravia obyvateľov, a taktiež to bude mať významný dopad na štátny rozpočet“, približuje Ľubomír Andrassy, podpredseda NKÚ. Ako dodal, okrem znečistenia vody či pôdy odpadmi hrozí kvôli neuzavretým skládkam riziko sankcií zo strany Európskej únie za neplnenie záväzkov Slovenska voči celému európskemu spoločenstvu.
NKÚ tiež tvrdí, že kvôli stále nefunkčnému informačnému systému odpadového hospodárstva, financovanému z eurofondov, chýbajú autoritám štátu jednoznačné dáta použiteľné v reálnom čase a využiteľné na sankcionovanie tých, ktorí svojím konaním ohrozujú kvalitu životného prostredia a vystavujú spoločnosť hrozbe pokút zo strany EÚ. Skládkovaný odpad pritom tvorí u nás až 50 percent celkovej produkcie odpadu, kým európsky priemer je 25 percent. Priemerné množstvo odpadu na obyvateľa za posledných 10 rokov narástlo o 35 percent a v roku 2019 to bolo 435 kg.
Kontrolóri našli pochybenia
Na Slovensku sa prevádzkuje viac ako 100 skládok odpadu, pričom ďalších takmer 800 sa už nepoužíva, majú byť uzavreté a prevádzkovateľ je povinných ich rekultivovať. Občania v poplatkoch totiž prispievajú na tvorbu finančnej rezervy, ktorá má garantovať, že uzatvorená skládka bude bezpečne rekultivovaná a nestane sa zdrojom významného znečistenia prírody a neohrozí zdravie ľudí žijúcich v okolí skládky. Kontrolóri NKÚ počas auditu našli osem skládok, ktoré nemali vytvorenú žiadnu zákonnú finančnú rezervu na ich uzavretie a následnú rekultiváciu.
„Vymáhanie plnenia tejto podmienky, vytvárania rezervy, je takmer nereálne a vzniká riziko, že náklady spojené s odstraňovaním environmentálnych záťaží po skládke odpadu budú na pleciach samosprávy, alebo štátu“, konštatuje Andrassy. Podľa jeho slov envirorezort neriadil štátny dozor v tejto oblasti dostatočne efektívne a nestanovilo vedeniu inšpekcie životného prostredia jasné priority. Priority, ktoré by vychádzali z rizikových analýz zohľadňujúcich mieru rizika prevádzkovania rizikovej skládky na životné prostredie či zdravie ľudí.
Podľa podpredsedu kontrolného úradu v národnom systéme absentuje aj efektívna prevencia, ktorá by prispela k proaktívnej ochrane životného prostredia. Už od roku 2017 mali k cielenejšej kontrole prispievať online dáta evidované v národnom informačnom systéme odpadového hospodárstva. Aj v tomto prípade ide o jeden zo štátnych IT projektov, ktorého realizácia a odovzdanie do plnej prevádzky výrazne mešká. V čase kontroly systém stále nemal zverejnených až 11 zo 16 registrov, pritom termín na dokončenie viacerých častí stanovený na apríl roku 2020 bol opakovane menený a predlžovaný.
Eurokomisia: Máte nebezpečné skládky
Európska komisia v období rokov 2017 – 2019 identifikovala viaceré nedostatky, ktorými Slovenská republika porušovala svoje záväzky v oblasti odpadového hospodárstva. Napríklad za nedodržanie procesov uzatvorenia skládky v Považskom Chlmci dostalo Slovensko ešte v roku 2018 pokutu od Európskeho súdneho dvora vo výške milióna eur, spolu so sankciami za oneskorenie sa pokuta vyšplhala na takmer dvojnásobok (1,885 milióna eur). Komisia už pred dvoma rokmi vyčítala našej krajine, že 21 „nebezpečných“ skládok odpadu naďalej funguje bez plánov úprav, ktoré majú eliminovať riziká možného znečistenia okolia.
„Ďalších 14 skládok síce už nie je v prevádzke, avšak neboli uzavreté spôsobom predpísaným európskymi i národnými pravidlami a Slovensko sa tak opakovane vystavuje riziku uvalenia vysokých sankcií zo strany kompetentných európskych inštitúcií“, uzatvára podpredseda NKÚ. Národní kontrolóri vo svojej správe z výsledku kontrolnej akcie upozorňujú poslancov parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, že v štátnom rozpočte je dlhodobo vyčlenený malý objem finančných prostriedkov pre efektívne fungovanie inšpekcie životného prostredia.
Pre nedostatok financií nedokáže SIŽP zabezpečiť okrem iného požadovaný odber a následne komplexnú analýzu vzoriek pre posúdenie ekologických dopadov skládky na životné prostredie. Nedostatočné personálne a finančné kapacity spôsobujú, že inšpekcia nezačala vôbec vykonávať štátny dozor, ktorý jej bol v zmysle legislatívy o environmentálnych záťažiach nariadený v roku 2012. Absencia finančných prostriedkov vedie k pretrvávaniu negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží súvisiacich napríklad s toxickými PCB látkami v areáli bývalej fabriky CHEMKO Strážske či znečistenie podzemných vôd Žitného ostrova zo skládky v bratislavskej Vrakuni.
