Slovensko výrazne zaostáva v energetickom zhodnocovaní odpadu

Slovensko v súčasnosti energeticky zhodnocuje deväť percent odpadu, zatiaľ čo priemer EÚ je 28 percent. V prevádzke sú u nás len dve zariadenia na tento účel - v Bratislave a v Košiciach.

08.03.2021 10:42
ZEVO Bratislava, zariadenie na energetické... Foto:
ZEVO - zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu v Bratislave.
5

Na Slovensku sú v súčasnosti v prevádzke iba dve zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu (ZEVO), a to v Bratislave a Košiciach. Zároveň takmer 55 % odpadu skládkujeme. V Európe je rozostavaných približne 100 takýchto zariadení a Slovensko v ich budovaní predbiehajú okrem susedného Česka a Poľska napríklad aj krajiny z juhu Európy ako Bulharsko, Grécko a Malta, ktoré doteraz odpad skládkovali, uviedol v pondelok generálny riaditeľ košickej spoločnosti Kosit Marián Christenko.

„Jednotlivé štáty Európy chcú byť sebestačné v spracovaní odpadu a práve koncové zariadenia ZEVO sú s recyklačnými centrami najlepšie fungujúcim riešením. Tento trend napríklad pochopila okrem Nemecka, Francúzska a škandinávskych krajín Veľká Británia, ale aj okolité štáty ako napríklad Poľsko a Česká republika. Na Slovensku zatiaľ s budovaním infraštruktúry nepochopiteľne vyčkávame. Výsledkom bude odpad, ktorý nebudeme mať kde spracovať,“ upozornil Christenko. Ako prví to podľa šéfa Kositu zrejme pocítia obyvatelia Bratislavského kraja, kde aktuálne dochádza k značnému úbytku kapacít skládok.

Zámer postaviť na Slovensku päť centier cirkulárnej ekonomiky za približne 600 miliónov eur, ktorých súčasťou má byť aj energetické zhodnotenie odpadu, oznámila v apríli 2019 spoločnosť ewia. Jej hlavným akcionárom je investičná skupina Wood & Company, ktorá zároveň drží aj 95-percentný podiel v spoločnosti Kosit. Prvé dve centrá na zhodnocovanie odpadu by mali podľa skôr uverejnených informácií vyrásť pri Šali a v okrese Trnava. Slovensko v súčasnosti energeticky zhodnocuje deväť percent odpadu, zatiaľ čo priemer EÚ je 28 %.

Lídrom v budovaní ZEVO je podľa Christenka v súčasnosti Veľká Británia. „Odpad z Veľkej Británie sa dlhé roky exportoval do Dánska, Holandska a Nemecka. Zrejme svoju úlohu zohralo aj vystúpenie UK z EÚ a pragmatický prístup ministerky životného prostredia Rebeccy Pow. Tá vidí odpad ako cenný energetický zdroj a na základe škandinávskeho modelu realizuje transformáciu odpadového hospodárstva k jeho uhlíkovej neutralite,“ ozrejmil Christenko.

Ešte v roku 2010 bola miera skládkovania vo Veľkej Británii na úrovni 46 % a miera energetického zhodnocovania 12 %. Po ôsmich rokoch investícií sa tento pomer obrátil a miera skládkovania je v súčasnosti 15 % a energetického zhodnocovania 39 %. Za posledných päť rokov sa vo Veľkej Británii vybudovalo 16 nových zariadení ZEVO s celkovou kapacitou päť miliónov ton odpadov ročne.

Počet spaľovacích zariadení na energetické zhodnotenie odpadu ale rastie napríklad aj v Poľsku, kde v období rokov 2010 až 2015 vybudovali šesť nových ZEVO s celkovou kapacitou takmer jeden milión ton odpadu ročne. V Českej republike k dvom pôvodným ZEVO v Brne a Prahe pribudli nedávno dve nové zariadenia v Liberci s kapacitou 91.000 ton odpadov ročne a v Plzni s kapacitou 95 000 ton odpadov ročne. V súčasnosti je celková kapacita českých ZEVO na úrovni 730 000 ton ročne. Projekty na spaľovanie viac ako 600 000 ton odpadu ročne sa pripravujú.

Christenko upozornil na prognózu Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu. Podľa nej bude v Európe na odklonenie odpadov zo skládok chýbať do roku 2035 kapacita na energetické zhodnocovanie nerecyklovateľných odpadov na úrovni 41 miliónov ton.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #zhodnocovanie odpadu #ZEVO #zariadenia na energetické využitie odpadu #cirkulárna ekonomika