Europarlament vidí riešenie krízy aj v obehovom hospodárstve

, 21.02.2021 06:00

Fakty sú fakty. Ak budeme naďalej využívať prírodné zdroje tak ako doteraz, v roku 2050 spotrebujeme tri planéty. Brusel vidí riešenie v prechode na uhlíkovo neutrálnu obehovú ekonomiku. A to cez Akčný plán pre obehové hospodárstvo, s ktorým Európska komisia prišla ešte v marci minulého roku. Europarlament však o ňom hlasoval až teraz. A podľa mnohých europoslancov by mu neublížili prísnejšie nastavené pravidlá ani konkrétnejšie ciele. A to nielen v prípade recyklácie, ale aj v implementácii obehového hospodárstva do národných plánov obnovy.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Europoslanci totiž cirkulárnu ekonomiku pokladajú za jedno z východísk pretrvávajúcej koronakrízy. Tá ešte viac zvýraznila nedostatky únie v zásobovaní zdrojmi, negatívne postihla malé a stredné podniky a uvalila ekonomiku únie do záporných čísel. „Pandémia nám ukázala, ako veľmi sme závislí od zdrojov z tretích krajín. Ak by fungovalo obehové hospodárstvo, dokázali by sme používať menej materiálov viackrát, čo by pomohlo našim podnikom, a zároveň by sme sa stali menej závislými,“ povedal spravodajca k akčnému plánu europoslanec Jan Huitema. Navyše, ak sa nič nezmení, ľahký nebude ani návrat k stavu ekonomiky spred pandémie. Podľa najnovšej prognózy komisie tento rok narastie hospodárstvo len o 3,7 percenta, ten budúci o 3,9 percenta.

Úspešný nábeh na cirkulárnu ekonomiku by však podľa komisie znamenal nielen zníženie emisií CO2, ale aj ekonomický rast a zamestnanosť. „Medzi rokmi 2012 a 2018 sa počet pracovných miest súvisiacich s obehovým hospodárstvom v únii zvýšil o päť percent, a to na štyri milióny. Možno očakávať, že obehovosť bude mať aj ďalej pozitívny čistý vplyv na vytváranie pracovných miest,“ píše sa v akčnom pláne únie. Podľa mnohých europoslancov však na to bude potrebné plán mierne dopracovať. „Potrebujeme vedecky podložené a záväzné, vymáhateľné ciele pre rozvoj obehového hospodárstva a zníženie materiálovej náročnosti,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). Chýbajú mu tiež konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia dlhšiu životnosť výrobkov a ich opraviteľnosť. A aj impulzy podporujúce rozvoj trhu s druhotnými surovinami, dodáva.

Pomôže Plán obnovy?

Podľa europoslancov by pomohlo, ak by sa krajiny na obehové hospodárstvo zamerali aj v rámci svojich Plánov obnovy. Ten slovenský sa ešte stále prepracováva, do medzirezortného pripomienkového konania sa podľa vyhlásenia ministerstva financií dostane v marci. Vtedy ho rezort plánuje sprístupniť aj verejnosti. Zatiaľ je k dispozícii len jeho decembrová pracovná verzia, ktorá však podľa europoslanca Michala Wiezika (SPOLU) na opatrenia cirkulárnej ekonomiky myslí len sporadicky. A aj to len v rámci dekarbonizácie priemyslu. „V tomto momente sa preto nedá jednoznačne povedať, či v Pláne obnovy sú princípy obehového hospodárstva dostatočne reflektované. Podľa mnohých indícií však práve to bude predpokladom financovania nášho plánu zo strany komisie,“ hovorí Wiezik.

Podobný názor má i Hojsík. „Zlý stav v tejto veci vidíme aj na ukazovateľoch. V roku 2016 sme patrili až na 19 miesto spomedzi krajín únie v miere opätovného využitia materiálov,“ hovorí europoslanec.

Ministerstvo financií však zdôrazňuje, že obsah Plánu obnovy sa aj z dôvodu zmien na pôde Bruselu neustále menil. A tak ani jeho posledná decembrová verzia už nie je aktuálna. „Zmeny nastali aj v hodnotení princípu. „do no significant harm“, ktorého cieľom je, aby Plán obnovy nenarúšal environmentálne ciele. Členské štáty dostali usmernenia k tomuto princípu len minulý týždeň,“ hovorí sekcia Plánu obnovy na rezorte financií. Finálna verzia by tak už mala zahŕňať aj opatrenia týkajúce sa obehového hospodárstva. „Napríklad spracovanie stavebného odpadu, ktorý vznikne v súvislosti so vzniknutými investíciami,“ dodávajú z rezortu financií.

Dlhšia životnosť, menej odpadu

Obehové hospodárstvo by malo prispieť aj k vyriešeniu neustálej odpadovej dilemy. Napriek doterajšiemu úsiliu z Bruselu totiž množstvo vzniknutého odpadu neklesá. Ročne sa ho zo všetkých hospodárskych činností únie vytvorí 2,5 miliardy ton – teda päť ton na obyvateľa za rok. Čísla nie sú optimistickejšie ani v prípade Slovenska. Podľa najnovších štatistík Eurostatu sme v roku 2019 vyprodukovali 421 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa. Za posledných 10 rokov ide o nárast na úrovni 37 percent, čo je druhé najvýraznejšie zvýšenie v rámci členských krajín. Navyše zaostávame aj v recyklácii. Viac ako polovica odpadu u nás stále končí na skládkach.

Akčný plán ale pre rok 2035 stanovuje dva stropy – a to maximálne 10 percent komunálneho odpadu ukladať na skládky a minimálne 65 percent recyklovať. A to nielen v prípade plastov, ale aj textilu. Ten by sa mal v únii začať triediť už v roku 2025, akčný plán však zrejme aj tento cieľ značne urýchli. Aj minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) by s triedením textilu rád začal skôr. „Chceme ho riešiť komplexne, a to vrátane možnosti zaviesť rozšírenú zodpovednosť výrobcov aj pre tento segment,“ hovorí odbor komunikácie envirorezortu.

Podľa mnohých by sme však prísne podmienky únie nakoniec mali zvládnuť. Ak pomôže štát aj únia. „Veľa bude závisieť od výrobných postupov dizajnérov či producentov, od stratégie obchodníkov, od osvety a správania spotrebiteľov, ale aj od opatrení a podpory štátu,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská. Podľa Hojsíka v tom nebude problém, ak budú podmienky triedenia motivujúce a štát nezabudne na informovanie obyvateľstva. „Ľudia na Slovensku nie sú ľuďmi druhej kategórie a ak sa nám vytvoria dobré, pohodlné a motivujúce podmienky, dokážeme aj my dosahovať 60– až 70-percentnú mieru recyklácie. Navyše nám v najbližších rokoch príde na rozvoj prevencie a recyklácie množstvo podporných prostriedkov z únie,“ hovorí. Tie by mohli zabezpečiť aj to, aby ťarchu nových opatrení nepocítili priamo obyvatelia. Podľa europoslanca Roberta Hajšela (nom. Smer) totiž ľudí nenamotivujeme hrozbami sankcií, práve naopak. „Všetka prípadná ťarcha by tak mala byť presunutá na stranu štátu a motivovanie výrobcov,“ hovorí.

Ekodizajn sa stane štandardom

S akčným plánom má do platnosti vstúpiť aj ekodizajn. Jeho cieľom sú čisté a udržateľné cykly materiálov pripravených na ďalšie použitie tak, aby mohli nahradiť primárne suroviny. Čím viac by sme dokázali výrobky opätovne používať, tým menej ich bude treba nanovo vyrábať. S tým má ísť ruka v ruke aj nové právo na opravu, prístup k náhradným dielom a k cenovo dostupným opravám. Europoslanci navyše tlačia aj na to, aby nové pravidlá začali platiť už tento rok. Podľa Hany Novákovej, riaditeľky organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK, môže mať ekodizajn veľký vplyv na životnosť výrobku. „Až 80 percent environmentálnych dopadov výrobku je známych už počas fázy návrhu, preto je nesmierne dôležité, aby sa hneď myslelo na jeho odolnosť alebo trvanlivosť, opätovné použitie či opraviteľnosť,“ hovorí.

Navyše ekodizajn priamo súvisí s ekomoduláciou – teda výberom toho najprijateľnejšieho obalu z hľadiska recyklovateľnosti. Tá má na Slovensku platiť už na budúci rok. „Výrobcovia, ktorí nebudú svoje výrobky baliť do recyklovateľných obalov, budú povinní uhrádzať podstatne väčšie recyklačné poplatky organizáciám zodpovednosti výrobcov,“ hovorí Mária Trošanová, riaditeľka environmentálneho oddelenia NATUR-PAK. Pri mnohých baleniach potravín si však celý proces bude vyžadovať vynaliezavosť. „Pôjde o boj medzi recyklovateľnosťou a životnosťou potravín. Napríklad v prípade kompozitných materiálov, ktoré udržia potraviny vo vyhovujúcom stave po veľmi dlhý čas. Nájsť pre ne environmentálne vhodnejší, dobre recyklovateľný a pritom hygienicky bezpečný ekvivalent nebude jednoduché,“ dodáva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#obehové hospodárstvo #koronakríza #Európska únia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku