Bude sa v Rači opäť lyžovať? Investor chce zrekonštruovať starý vlek

, 19.02.2021 15:29

Bude mať bratislavská mestská časť Rača vo svojich lesoch opäť lyžiarske stredisko? To je zatiaľ otázne. Na poslednom mestskom zastupiteľstve sa investorovi podarilo získať na svoju stranu časť poslancov, ktorí súhlasili s jeho zámerom revitalizovať bývalé stredisko Slalomka na celoročné multifunkčné využitie. Už teraz je však jasné, že ambiciózny zámer, ktorý by mal zarastené lúky mestských lesov opätovne premeniť na lyžiarske svahy, bude mať svojich priaznivcov i neprajníkov.

„Bratislave záleží na verejných priestoroch aj v mestských lesoch. Sme však presvedčení, že tento zámer nie je v súlade so strategickým dokumentom koncepcie rozvoja tejto oblasti,“ povedala hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. Informáciu o zámeroch Michala Molottu, ktorý sa v súčasnosti živí prevádzkovaním lyžiarskej školy a výstavbou zasnežovacích systémov, ako prvý priniesol Denník N. Plán by mal zahŕňať obnovenie dvoch zjazdoviek s vlekmi a zároveň výstavbu menšej, spoločne s dopravníkom pre lyžiarsku škôlku. Objekt má byť navyše umelo zasnežovaný, a to za pomoci nádrže, ktorá by vodu čerpala z neďalekého potoka. Chýbať nemá ani reštaurácia, požičovňa športových potrieb či rozhľadňa. Projekt by však najprv muselo odsúhlasiť hlavné mesto, Slovenský vodohospodársky podnik, štátna ochrana prírody, ako aj mestské lesy.

Čo ostatní turisti?

Ich riaditeľovi Matejovi Dobšovičovi sa však zámer nepáči už teraz a súhlasiť s ním nebude. Dôvodov je hneď niekoľko. „Pôvodný projekt rátal s výrubom starého lesa na veľkej ploche z dôvodu rozšírenia zjazdovky o vlek, výstavbou nádrže na vrchole kopca či prečerpávacej stanice ktorá by napájala nádrž z potoka v údolí,“ hovorí Dobšovič. Podľa investora však už súčasný plán ráta len so zatrávnenými pozemkami, ktoré sú priamo v správe mestskej časti a ktoré od roku 2006 nik nekosí. „Chceli by sme sa vrátiť k tomu, ako to bolo predtým, než pozemok nechala Rača zarásť. V novom pláne tak ide len o trvalý trávnatý porast, inžinierske stavby a lesný pozemok, na ktorom už stojí inžinierska stavba,“ hovorí Molotta.

Podľa Dobšoviča by však bola ohrozená aj bezpečnosť pohybu peších a cyklistov, nakoľko pridružené služby v tomto projekte ako reštaurácia, bufet či požičovňa, by nutne znamenali pohyb automobilov v území. Oblasť je totiž aj v súčasnosti obľúbeným miestom turistov a aj keď už dávno neslúži na lyžovanie, denne sa tu premelie množstvo tých, ktorý sa vybrali užiť si aktívny oddych. Podľa investora však chýba miesto, ktoré by na zábavu a vyžitie slúžilo aj deťom. „V Rači a Karpatoch je veľa možností pre dospelých, pre deti však naozaj nič. Musíme chodiť do Rakúska, aby sme mohli nechať deti jazdiť na horských bicykloch v ohradených parkoch,“ hovorí.

Magistrát nesúhlasí

Výrub lesa, s ktorým sa v pôvodnom pláne rátalo, je však tŕňom v oku aj magistrátu hlavného mesta. „Je pre nás neprijateľný. Z pohľadu ochrany životného prostredia rúbať les pre rozširovanie vleku vo výške 300 metrov nad morom na juhozápade Slovenska v súčasnosti nedáva zmysel,“ hovorí Rajčanová. Problémy by navyše mohol robiť aj potok, s ktorým investor ráta pri zasnežovaní. „Dodnes totiž nebol zistený jeho prietok,“ dodáva. Na strane investora však stojí Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Podľa hovorcu SVP Mariana Bocáka by s udelením nebol problém v prípade, ak by výstavba „z pohľadu správu toku spĺňala všetky technicko-prevádzkové požiadavky“.

Navyše investor už stihol absolvovať aj dve stretnutia s poslancami hlavného mesta, a to v rámci komisie pre školstvo, vzdelávanie a šport, ktoré sa uskutočnilo ešte minulý rok vo februári, a komisie pre cestovný ruch a medzinárodnú spoluprácu začiatkom tohto mesiaca. „Na oboch zastupiteľstvách náš projekt prešiel jednohlasne. Povedali nám, nech pokračujeme ďalej a zámer prezentujeme ďalším zainteresovaným,“ hovorí Molotta.

No aj v prípade, ak mesto nakoniec zámer odsúhlasí, povolenie bude musieť udeliť aj Štátna ochrana prírody, ktorá zatiaľ pozná len hrubé obrysy celého zámeru. Už teraz sa však javí ako tvrdý oriešok. Využitie Pieskového potoka ako zdroja vody pre vodnú nádrž považuje za problém rovnako ako plánovaný nevyhnutný výrub. „Z poznatkov, ktoré o danom zámere máme, nepovažujeme jeho realizáciu na našom území za vhodnú,“ hovorí riaditeľ CHKO Peter Puchala. Navyše sa na danú oblasť vzťahuje zonácia schválená mestským zastupiteľstvom hlavného mesta a keďže patrí do zóny B, je určená primárne na rekreáciu, ochranu prírody a lesné hospodárstvo. Podľa Molottu to však problém nie je. „Zonácia mestských lesov znamená, že ak sa na území nachádza športovisko, ktoré tam pôvodne bolo, môže sa rekonštruovať. My nič nové stavať nejdeme. Šli sme do toho, lebo je to povolené v územnom pláne, je to povolené v zonácii a existuje aj komplet vypracovaný projekt z roku 2009, ktorý je na mestskom zastupiteľstve a hovorí, čo by sa so Slalomkou malo robiť,“ dodáva.

Bude dosť zima?

Mnohí však tvrdia, že aj v prípade povolení bude problém so samotným zasnežovaním. „Zjazdovky v tejto časti Malých Karpát totiž vzhľadom na charakter pohoria nie sú dlhé . Začínajú sa približne v 370 metroch nad morom, končia sa zhruba v 300 m n. m.,“ hovorí Rajčanová. Podobný názor majú aj mestské lesy. „Prirodzeného snehu je stále menej a zimy bývajú čoraz miernejšie, s pravidelnými dažďami. Nakoniec aj tento rok sa začala zima iba pred pár dňami, a zdá sa že už sa aj porúča. Z nášho pohľadu teda nostalgia za lyžovaním naráža na neúprosnú realitu,“ dodáva Dobšovič.

Podľa Molottu to však problém nebude. So zasnežovaním má ako profesionál dlhoročné skúsenosti a na Slalomke má od roku 2019 nainštalovanú sondu. „Meria teplotu a vlhkosť. Každé štyri mesiace si odtiaľ sťahujeme informácie, ktoré vieme spätne vyhodnotiť. Samozrejme, disponujeme aj patentovanou technológiou, ktorá vyrába sneh až do 15 stupňov Celzia. Je vhodná práve pre malé strediská,“ hovorí. Zámer opiera aj o svoje skúsenosti. „Viem, aká je tu zima, ale takisto viem, že sa v lese orientovanom na severovýchod dá udržať sneh po dobu tridsiatich dní,“ dodáva.

Zámery si všíma aj envirorezort

S developerskými zámermi v prírode sa v poslednej dobe roztrhlo vrece a zmeny si všíma aj ministerstvo životného prostredia. To sa aj v tejto veci plánuje postaviť na stranu ľudí. „Pozorne sledujeme každý developerský zámer, či sa nebude realizovať na úkor prírody. Kompetentné orgány si musia uvedomovať, že rozhodnutím bez rešpektu k prírode môžu danú lokalitu nezvratne poškodiť,“ hovorí tlačový odbor ministerstva.

Aj podľa mestských lesov sa dá rekreácia podporovať inak. „Plánujeme lepšie možnosti vyžitia cez tých pár dní v roku, keď tu máme prirodzený sneh. Chceme to však robiť formou ktorá nemá negatívny vplyv na lesy, vodný režim, a hlavne na ostatných rekreantov ktorí sa tu pohybujú,“ hovorí Dobšovič.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Rača #lyžiarske stredisko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku