Ako dodal analytik, očakáva sa, že priemerné ročné výdavky na obnovu budov sa navýšia na 1,1 až 1,2 miliardy eur. Obnova prispeje aj k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Emisie sú pritom podľa člena predstavenstva SKGBC Mareka Kremeňa komplexnou záležitosťou a ich analýza by mala zahŕňať celý životný cyklus budovy. „Rozdeľujú sa na zabudovaný uhlík v stavebných materiáloch, transport materiálu a odpadu pri výstavbe, emisie zabudované pri výrobe technológií, prevádzkové emisie a uhlík pri demolácii stavby,“ vymenoval Kremeň s tým, že pri významných rekonštrukciách zohráva rolu ponechanie pôvodného skeletu, čím sa veľká časť emisií ušetrí.
Výsledkom obnovy budov by podľa Petra Robla zo spoločnosti Knauf Insulation mala byť budova s vysokou mierou energetickej hospodárnosti, ale zároveň s vysokou mierou kvality vnútorného prostredia. „To zahŕňa tepelný komfort, kvalitu vzduchu, akustickú pohodu, svetelný a vizuálny aspekt,“ vymenoval Robl. Kremeň zároveň dodal, že obnova budov bude mať tým pádom aj vplyv na reštart ekonomiky, kvalita vnútorného prostredia zabezpečí, že sa ľudia budú môcť bezpečne vrátiť do pracovných priestorov.
Od udržateľného bývania ľudí často odrádza finančná náročnosť, dodáva rada. Mal by preto vzniknúť mechanizmus financovania, ktorý by kombinoval štátnu podporu a zvýhodnené bankové produkty, ako pre novostavby, tak aj pre renovácie budov. „Banka môže kompenzovať vyššiu vstupnú investíciu do nových štandardov znížením úrokovej sadzby ‚zelenej‘ hypotéky. Dôkladne nastavený zelený štandard domu dvíha kvalitu bývania a banka získava bonitné aktívum a bonitnejšieho klienta, ktorý výrazne ušetrí náklady na energie v porovnaní s bežným bývaním,“ vysvetlila rada. Riaditeľka SKGBC Hana Ovesná očakáva, že na trendy v krátkom čase začnú reagovať aj slovenské banky.