Ekológ: Akceptoval sa úzus, že spaľovanie dreva je uhlíkovo neutrálne. Je to nezmysel

Z plánu obnovy by až 700 miliónov eur malo ísť na obnovu budov. Tá sa už na Slovensku do istej miery dialo aj v minulosti a deje sa stále. Ako by ste zhodnotili jej doterajší priebeh?

V súčasnosti máme na Slovensku 15,5-tisíc verejných budov. Z nich sú však stále tri štvrtiny v pôvodnom stave. Tempo ich obnovy sa odhaduje na jedno percento ročne. V prípade obytných budov, kde tvoria 90 percent rodinné domy, nie je obnovená asi polovica. Zvyšok sú bytovky, z ktorých až 65 percent bolo postavených v rokoch 1945 až 1990, teda v čase, keď sa ich energetická potreba takmer nesledovala. Preto sú veľmi energeticky náročné.

Čo ale spraviť s tými, ktoré už za obnovené považujeme?

Väčšina z nich nespĺňa dnes platné tepelno-technické parametre. Ešte donedávna sa napríklad paneláky zatepľovali veľmi tenkou vrstvou polystyrénu. Tak boli nastavené dotačné schémy – boli jednoduché, nekládli dôraz na maximálne úspory. Sledovalo sa len to, či bola budova obnovená. Aj výsledky výskumov potvrdzujú, že nedôsledná obnova budov z minulosti iba fixuje vysokú energetickú spotrebu na celé desaťročia. Dnes, keď už platia výrazne prísnejšie normy, sa tieto rekonštrukcie z minulosti ukazujú ako neefektívne. Nehovoriac o medzinárodnom záväzku Slovenska – dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Ak to chceme splniť, neostane nám nič iné, len do týchto budov opätovne investovať.

Minister životného prostredia Ján Budaj ale tentoraz vyhlasuje, že peniaze pôjdu na naozaj komplexnú obnovu. Nemôže sa stať niečo podobné ako v minulosti?

V súčasnosti platí jedna podmienka, ktorá kedysi neexistovala. Od januára sa výrazne sprísnili tepelno-technické požiadavky na nové aj obnovované budovy. Všetky obnovované budovy teda budú musieť priniesť výrazné úspory energie. Druhá zaujímavá vec je, že minister avizoval naozaj komplexnú obnovu. Tým naznačil, že starou cestou plytvania vzácnych peňazí na polovičaté riešenia nechce ísť. Pomôcť môže aj to, že sa pri výbere konkrétnych domov bude zohľadňovať finančná situácia žiadateľov s tým, že sa budú prioritne uspokojovať nízkopríjmové skupiny. To považujem za dôležité. Ak by to tak nebolo, dotácie by opäť potiekli najbohatšej časti spoločnosti. Gro domov by sa tak dostalo mimo hry.

Ako veľmi takáto obnova prispeje k uhlíkovej neutralite?

Z našich analýz vyplýva, že rodinné domy na vidieku, kde stále žije takmer polovica populácie, tvoria okolo 75 percent celkovej energetickej potreby v budovách. To znamená, že potrebujú trikrát väčšie množstvo energie než súčet všetkých bytových, administratívnych domov, škôl a zdravotníckych zariadení. Ak máme byť uhlíkovo neutrálni do 30 rokov, musíme investovať tam, kde je veľký potenciál na redukciu uhlíkových emisií.

Ak má byť obnova komplexná, čo by mala zahŕňať?

Ide nielen o zateplenie, ale aj o prispôsobenie vykurovania zmeneným podmienkam. Nestačí iba jednoducho vymeniť starý kotol za nový, ale všade tam, kde je to technicky možné, zmeniť koncepciu vykurovania a vetrania. Stačí sa pozrieť na bežný starý dom. Ak by ste ho komplexne zrekonštruovali, môžete sa dostať aj na desatinu jeho energetickej spotreby, takže už nebudete potrebovať kotol, ale možno len tepelné čerpadlo. Týka sa to aj zmeny vetracieho systému. V súčasnosti sa takmer všetky budovy vetrajú oknami. To je nesmierne náročný spôsob prevádzky. Ak sa dá do budovy inštalovať nútené vetranie s rekuperáciou, nemuseli by ste na vetranie vôbec myslieť. Takisto sa dá uvažovať o integrácii obnoviteľných zdrojov na výrobu tepla a elektriny. Navyše sa hovorí aj o tom, aby súčasťou komplexnej obnovy boli aj niektoré zelené prvky, ktoré sú dôležité pre krajinu.

Aké napríklad?

Využívanie zrážkovej vody na technické účely. Alebo zazelenenie časti nevyužitej strechy. Ak toto urobíme na dostatočnom počte budov v mestskom centre, odstránime tepelné ostrovy, ktoré majú veľmi negatívne dôsledky v lete. Zabudnúť netreba ani na splaškové vody. Komplexná obnova by mohla dať bodku za žumpovým systémom. Bude to finančne náročnejšie, no doslova tým zabijeme viac múch jednou ranou.

Spomínate obnoviteľné zdroje. Aj do nich sa má z postcovidových peňazí investovať okolo 100 miliónov eur. Zatiaľ u nás týmto spôsobom vyrábame len osem percent energie. Zvládne naša prenosová sústava vyššie zapojenie?

Čo sa týka elektroenergetiky, naša prenosová sústava má určité limity pre zapájanie nových, časovo nestabilných zdrojov. Sieť ako celok musí byť celý čas stabilná. Plánované investície do jej inteligentného riadenia a regulácie by mohli pomôcť. V prípade teplárenstva zase pôjde o to, či sa podarí naštartovať posun k novej generácii diaľkového vykurovania.

Ako to myslíte?

Je potrebné postupovať veľmi obozretne, aby sa nám nestalo, že zadotujeme prechod teplární z uhlia na drevo alebo na zemný plyn. Ak by sme súčasné uhoľné teplárne iba nahradili biomasovými, môže sa stať, že v daných oblastiach už žiadne drevo na spaľovanie nebude. A bude ho treba neustále dovážať kamiónmi. Tak uhlíkové emisie neušetríme. Navyše, mylne sa akceptoval úzus, že spaľovanie dreva je uhlíkovo neutrálne, čo je nezmysel, ak do bilancie zahrnieme celý životný cyklus dreva. Energetickú bilanciu nemôžeme riešiť tým, že vyrobíme množstvo ďalších problémov, ktoré nás budú stáť veľa peňazí aj ďalšej energie.

Aká je ale situácia v prípade, že by niekto chcel OZE zapojiť priamo doma, možno aj v rámci komplexnej obnovy svojej budovy?

Možnosti sú veľmi široké. OZE sa dajú navzájom kombinovať. Solárnou termikou si viete pokryť polovicu potreby teplej vody. Tepelné čerpadlo môže časť elektriny čerpať z vlastného fotovoltického systému. Prebytky tepla v lete sa zase dajú ukladať do pôdy pod domom a odtiaľ ich v zime tepelným čerpadlom dostať do domu. Ale nie všetko a všade sa dá. Treba postupovať efektívne a s rozumom. Práve pri tom by mohli pomôcť regionálne centrá udržateľnej energetiky, ktoré by domácnosti aj celým sídliskám vedeli pomôcť v tom, čo je dobré a čo už nie.

Dokázali by pomôcť aj samosprávam?

Áno. Napríklad so stanovením priorít, čo treba a čo netreba obnovovať. Stačilo by, ak by poradili, aby sa namiesto obnovy nevyužívaného kultúrneho domu alebo futbalového štadióna radšej peniaze z rozpočtu využili na motivovanie ľudí na obnovu svojich rodinných domov. Napríklad zvýhodnením daní za odpady a podobne. Musíme si uvedomiť, že máme pred sebou náročný cieľ – do 30 rokov sa zbaviť závislosti od ropy, uhlia a zemného plynu. Musíme preto zmobilizovať úplne všetky kapacity, ktoré máme, a tam, kde ich nemáme, ich musíme vytvoriť. To nie je prejedanie peňazí.

Fungovali by potom takéto centrá ako poradný orgán samospráv a domácností?

Aj to, ale zároveň by sa mali vyjadrovať ku všetkým zámerom, ktoré sa v ich oblasti budú uchádzať o verejné financie. Urobili by tak veľmi dôležité prvé sito, odfiltrovali všetky nezmysly a zbytočnosti, ktoré necielia na uhlíkovú neutralitu. Pomohli by tým aj štátu. A to nastavovaním výziev šitých na skutočné potreby regiónov tak, aby sa peniaze skutočne čerpali. Aj toto je veľký problém. Nevieme vyčerpať peniaze a potom sa narýchlo presunú na stavbu diaľnice, ktorá nás od uhlíkovej neutrality iba vzďaľuje. Tam sa nasypú a zaasfaltujú.