Obnova budov po novom ušetrí milióny

Oblepiť panelák či dom tenkou vrstvou polystyrénu a vynoviť omietku už veru nebude stačiť. Ak chceme do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu budov, treba tiež zmeniť spôsob vykurovania, zabrániť úniku tepla a tam, kde je to možné, presedlať na obnoviteľné zdroje (OZE). S podobným scenárom ráta aj nová Stratégia obnovy fondu budov, ktorú vláda schválila koncom januára.

, 15.02.2021 06:00
4

A hoci ide podľa odborníkov o ambiciózny materiál, mnohé z opatrení ešte stále nie sú dostatočné. Navyše, výsledok môže ohroziť aj nedostatok energetických odborníkov v regiónoch. „Dokument vypracovaný rezortom dopravy obsahuje dobre nastavený plán znižovania emisií. Podľa stratégie je však možné navrhnuté ciele splniť iba s výraznou a stálou politickou podporou a aplikovaním značne ambicióznych politík,“ hovorí Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť, ktorá sa na príprave dokumentu podieľala.

Stratégia obsahuje plán, ako v nasledujúcich 30 rokoch znížiť emisie skleníkových plynov v sektore budov takmer na nulu. Odrazovým mostíkom má byť aj plán obnovy, ktorý ráta s investíciou do budov vo výške 700 miliónov eur. Podľa Nikodemovej ide v tomto prípade o win-win situáciu, keď peniaze môžu pomôcť ekonomike a plneniu našich klimatických cieľov, ale i kvalite bývania. Ktorý rezort bude mať túto obrovskú investíciu na starosti, zatiaľ nie je jasné. V hre je ministerstvo dopravy, aj životného prostredia.

„Pokiaľ ide o garantovanie zelenej rekonštrukcie budov, envirorezort je pripravený prevziať zodpovednosť za tento projekt,“ hovorí Pavol Féjer z odboru komunikácie zeleného ministerstva. Rezort dopravy však už teraz koordinuje samotnú prípravu tohto komponentu v rámci plánu obnovy, a tak je pravdepodobnosť, že úloha pripadne práve jemu, o niečo väčšia.

„Na základe zákonných kompetencií spadá téma energetickej hospodárnosti budov, vrátane rodinných domov, ako aj podpora zlepšovania energetickej hospodárnosti budov do pôsobnosti rezortu dopravy, ktoré už má s danou problematikou skúsenosti,“ povedal hovorca ministerstva Ivan Rudolf. O tom, kto nakoniec preberie zodpovednosť, rozhodne dohoda v rámci koalície a ministerstva financií.

Ani nie polovica

Ako prvé zrejme prídu na rad verejné budovy a rodinné domy v rámci Bratislavského kraja. Zvyšok by mali riešiť eurofondy. A veruže aj bude čo. Podľa výkonného riaditeľa občianskeho združenia priatelia Zeme-CEPA Juraja Zamkovského máme v krajine až 15,5-tisíca verejných budov. „Z nich sú však stále tri štvrtiny v pôvodnom stave,“ hovorí Zamkovský. Tempo ich obnovy sa pritom odhaduje len na jedno percento ročne.

Nebude to však jednoduché. Do roku 2019 je totiž podľa Štatistického úradu obnovených len niečo vyše 50 percent všetkých rodinných domov a bytov. A aj to mnohé nedostatočne. Komplexná obnova budov, s ktorou počíta schválená stratégia, totiž nezahŕňa len zateplenie. „Ide aj o prispôsobenie vykurovania zmeneným podmienkam. Nestačí iba jednoducho vymeniť starý kotol za nový, ale všade tam, kde je to technicky možné, zmeniť koncepciu vykurovania a vetrania. Takisto sa dá uvažovať o integrácii obnoviteľných zdrojov na výrobu tepla a elektriny,“ hovorí Zamkovský.

Aby k takýmto zmenám vôbec došlo, bude podľa Nikodemovej potrebné prijať veľa opatrení. „Pomohlo by zefektívnenie systému energetickej certifikácie, nastavenie financovania obnovy verejných budov kombináciou mechanizmu budúcich dosahovaných úspor budovy, za ktoré sa poskytovateľ zaručí, a grantu, a tiež kvalitnejší manažment dát o spotrebe energie verejných budov,“ hovorí Nikodemová.

Potrebujeme regionálne centrá?

Dáta o spotrebe energie v mestách a obciach by zodpovednému rezortu mohli poskytnúť priamo samosprávy, ak by mali k dispozícii dostatok energetických odborníkov v podobe regionálnych centier. „Ich poslaním by malo byť optimalizovať energetickú potrebu a spotrebu na danom území, zvyšovať mieru jeho energetickej sebestačnosti na báze OZE a predovšetkým koordinovať dekarbonizáciu daného regiónu,“ hovorí Nikodemová.

V súčasnosti však žiadna regionálna energetická politika na Slovensku neexistuje, čo je podľa nej škoda. „Ak sa budú v regióne plánovať nejaké investície, mali by to byť práve regionálne centrá, ktoré povedia, že treba najprv investovať do zníženia potreby energie, až potom do nového zdroja. A nie naopak, ako sa s tým niekedy stretávame,“ hovorí Nikodémová.

Ministerstvo dopravy sa však zatiaľ touto cestou ísť nechystá. V prípade verejných budov plánuje využiť pomoc Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry na rezorte hospodárstva, v prípade historických budov zase ministerstvo kultúry. Rodinám chce zase poradenstvo poskytovať samo.

„Zároveň je na trhu dostatok kvalifikovaných projektantov a zhotoviteľov, ktorí poskytujú služby energetického hodnotenia budov, spracovania projektových dokumentácií a realizácie stavebných prác,“ dodáva hovorca rezortu.

Sme viac doma a viac aj kúrime

Energetickej efektívnosti rodinných domov a bytov nepraje ani pandémia. Viac času totiž musíme tráviť vo vnútri, byty a domy tak prekurujeme viac ako inokedy. O to viac v peňaženkách pociťujeme ich energetickú neefektívnosť. Podľa údajov Eurostatu si totiž posledné tri roky za teplo medziročne priplácame. Najviac sme zvýšenie cien pocítili v roku 2019, keď cena tepla medziročne vzrástla o 6,5 percenta. Naopak, vlani sme doplácali v priemere iba 0,4 percenta.

V tomto roku by sme mali mierne ušetriť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil priemernú cenu tepla o 4,2 percenta tým dodávateľom, ktorí o jej zmenu požiadali od januára. Dlhodobo by však mohla pomôcť práve obnova budov, vrátane výmeny vykurovacieho systému za obnoviteľný. V tomto smere má Slovensko potenciál aj podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej. „Okrem už teraz rozšírenej biomasy či bioplynu môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou geotermálna energia,“ hovorí analytička.

Zatiaľ sa však tento typ energie využíva len na úrovni približne troch percent, pričom teplo z tohto zdroja sa do centrálneho zásobovania dostáva len v štyroch lokalitách – Veľký Meder, Šaľa, Sereď a Galanta. V prípravnej fáze sú aj ďalšie projekty, a to v lokalitách Žiar nad Hronom, Prešov či Kežmarok, potenciál existuje aj v oblasti Košice – Ďurkov. Možnosťou je podľa Sadovskej aj odpad, ktorý sa energeticky zhodnocuje zatiaľ len v Bratislave a v Košiciach. Do úvahy však prichádza aj solárna termika.

„Viete si ňou pokryť polovicu potreby teplej vody. Tepelné čerpadlo môže časť elektriny čerpať z vlastného fotovoltického systému. Prebytky tepla v lete sa zase dajú ukladať do pôdy pod domom a odtiaľ ich v zime tepelným čerpadlom dostať do domu,“ hovorí výkonný riaditeľ občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA Juraj Zamkovský.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
4 debata chyba
Viac na túto tému: #zateplenie #udržateľnosť #obnova #ekologické regulácie #ekológia #budovy