O necelý rok vojde do platnosti povinnosť zálohovania PET fliaš. Automaty, respektíve skenery by mali byť v každej prevádzke, kde sa dá zálohovaná fľaša kúpiť. Ako podľa vás bude tento systém fungovať?
Automaty pravdepodobne nebudú umiestnené v každej prevádzke. Ide totiž o nákladovú položku a je potrebný priestor na ich umiestnenie. Ľudia by však mali mať možnosť vracať fľaše aj do takých prevádzok, kde dané automaty nainštalované nebudú. Ak by sme ich totiž mohli kúpiť hocikde vo večierke, no vracať by sme ich museli len vo veľkých reťazcoch, mohlo by to byť považované za diskrimináciu. Skôr však pôjde o spätný osobný odber. Obávam sa však, že fľaše budeme stále nachádzať aj v žltých kontajneroch či vo vreciach, pretože nie každému bude stáť 15 centov za to, aby ich skladoval a nosil naspäť do prevádzok. Rovnako sa obávam neporiadku okolo stojísk. Pomôcť môže osveta a vzdelávanie. Začiatky však zrejme budú náročné.
Máme nejaké dáta zo zahraničia, ktoré by ukazovali, ako sa systém ujal?
V prvých rokoch došlo k zníženiu triedeného zberu. Ľudia si najskôr museli zvyknúť na nový systém, fľaše predsa len treba niekde skladovať, a to nepoškodené. Stlačením sa totiž môžu znehodnotiť. EAN, respektíve QR kód na oskenovanie musí byť čitateľný.
Od januára už funguje triedenie bioodpadu. Výnimku má jedine Bratislava a Košice, keďže disponujú zariadeniami na energetické zhodnocovanie odpadu – ZEVO. Spaľovanie odpadu však nepokladáte za najlepšie riešenie. Prečo?
Pretože o materiál ako taký prichádzame. O niečo horší stupeň je už len spaľovňa, ktorá počas procesu neprodukuje žiaden typ energie. Vtedy ide o čisté spálenie. Recyklácia je však vyššou hodnotou ako spaľovanie aj v prípade, ak sa v procese nejaký typ energie vyrába. A to práve kvôli tomu, že sa z daného odpadu ešte niečo opätovne vyrobí. Napríklad ako v prípade PET fliaš, z ktorých sa dajú opätovne vyrobiť PET fľaše. V prípade bioodpadu ide zase o hnojivo, ktoré sa dá použiť na poľnohospodárske účely. Preto som jednoznačne za to, aby sa bioodpad triedil a aby výnimky neexistovali. Aj keď sa to nebude páčiť všetkým. Čím viac máme výnimiek, tým problematickejšie je pre nás dosahovanie cieľov, ktoré nám stanovuje Európska únia.
Čím viac máme výnimiek, tým problematickejšie je pre nás dosahovanie cieľov, ktoré nám stanovuje Európska únia.Hana Nováková, riaditeľka ENVI-PACK
Zatiaľ však ani v prípade bioodpadu nemáme unifikovaný systém, ktorý by nám presne špecifikoval, čo do hnedých kontajnerov patrí a čo nie. Preto napríklad v Senci môžeme do bioodpadu vyhodiť nespotrebované potraviny v pôvodnom obale, inde to zase možné nie je. Nepríde vám takýto nejednotný systém chaotický?
To, či niečo môžeme, alebo nemôžeme do hnedého kontajnera vyhodiť, závisí od konečného spracovateľa bioodpadu v danom meste či obci. Samotný systém sa navyše stále len zabieha. Kapacít na spracovanie je málo a skôr ako dôjde k nejakej unifikácii, bude potrebné investovať do tejto oblasti a dobudovať ich.
Pomôže nám triedenie bioodpadu dosiahnuť ciele stanovené Európskou úniou? Do roku 2035 máme skládkovať už iba 10 percent odpadu, recyklovať zase aspoň 65 percent.
Určite pomôže. Ak sa pozrieme na plasty, sklo, papier, kovové obaly a nápojové kartóny, v čiernych kontajneroch ich nedbalosťou ostáva už len niečo okolo 24 percent. Až polovicu objemu týchto kontajnerov však tvorí bioodpad. Čím viacej bioodpadu preto z týchto kontajnerov vytiahneme, tým vyššia je šanca, že ciele únie nakoniec splníme. Preto je naozaj super, že minister Budaj buchol do stola a povedal, že od januára musí dôjsť k zmene a bioodpad sa triediť bude. Už minimálne 10 rokov sa táto povinnosť neustále posúvala.
Foto: Archív ENVI-PACK
V rodinných domoch v Bratislave začal fungovať aj zber recyklovaného odpadu do vriec. Najprv bol problém s veľkosťou vriec, teraz už všetko vyzerá v poriadku. V čom je takýto zber efektívnejší ako bežné zberové hniezda?
Čo sa týka množstva vyzbieraného odpadu, tam nie je nejaký veľký rozdiel. Ten vidíme až v čistote triedeného zberu. Pokiaľ má občan vrecia priamo doma a triedi sám pre seba, snaží sa triediť lepšie, aby odpad čo najmenej zapáchal a boli v ňom skutočne len veci, ktoré do daného vreca patria. V prípade kontajnerového zberu to tak nie je. Ľudia do farebných nádob často vyhodia čokoľvek, pretože je to anonymné.
S tým však úzko súvisí aj množstvový zber, nad ktorého zavedením sa tiež už dlhšie uvažuje. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) jeho realizáciu avizuje v najbližších rokoch. Povedie aj toto k väčšej zodpovednosti ľudí?
Podľa mňa je to dvojsečná zbraň. Na jednej strane si ľudia budú dávať pozor, aby do zmesového odpadu nedávali takmer nič, na strane druhej sa znečistí triedený zber. Ľudia sa totiž väčšinu odpadu budú snažiť uložiť práve tam. Či už do vriec, alebo do zberných nádob.
Určite však máme dáta z iných krajín, kde množstvový zber funguje dlhšie.
Funguje. No vo väčšine to ide ruka v ruke s náhodnými kontrolami. V Belgicku vám napríklad roztrhnú vrece na triedený zber a pozrú sa, či tam je skutočne to, čo tam patrí. Ak nie, vrece označia a občan zaň musí zaplatiť ako za zmesový odpad. Je celkom ľahké identifikovať, komu vrece patrí. Vždy sa nájde obálka alebo nejaké dokumenty, na ktorých je meno. U nás, žiaľ, takéto niečo zatiaľ neexistuje, a to z jednoduchého dôvodu – v rámci mesta či obce je každý občan volič. Samospráva by to preto mala s pokutovaním ťažké.
Ak neexistujú kontroly, je to, akoby ste niekomu povedali, aby platil dane, keď ho nikto nikdy nepríde skontrolovať.Hana Nováková, riaditeľka ENVI-PACK
Za recyklovaný zber však stále, prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov ako ENVI – PAK, platia samotní výrobcovia obalových aj neobalových výrobkov. Čo však s tými, ktorí úmyselne nemajú s OZV zmluvu, no odpad produkujú?
Je to obrovský problém. Slovenská inšpekcia životného prostredia robí v tejto veci kontroly, ale vo veľmi malom počte. Ministerstvo aj preto hovorilo o posilnení tejto inštitúcie, financie by sa mali zdvojnásobiť. Ak neexistujú kontroly, je to, akoby ste niekomu povedali, aby platil dane, keď ho nikto nikdy nepríde skontrolovať. Kto by také dane platil?
Zmeny by však mali nastať aj v samotnom balení výrobkov. Koncom roka by do platnosti mala prísť takzvaná ekomodulácia – čiže výrobcovia by za neekologickejšie formy obalov platili viac. Na čo sa v tejto veci čaká?
V slovenskej legislatíve to už zakotvené máme, čakáme len na vyhlášku, ktorá by to spresňovala a unifikovala v rámci celej únie. Niektoré štáty vrátane Talianska či Francúzska už tiež ekomoduláciu praktizujú. Každý si ju však zavádzal podľa vlastného vedomia a svedomia, respektíve podľa toho, aká je možnosť spracovania niektorých obalov v daných krajinách. V rámci únie však tovar putuje medzi krajinami a je preto potrebné nastaviť rovnaké pravidlá. Len vtedy to bude výrobcu motivovať k tomu, aby zmenil obal za ekologickejší.
Markantné zníženie skládkovania však bude znamenať aj koniec ziskov skládok. Nebudú mnohé z nich lobovať proti väčšej recyklácii?
Samozrejme. Mnohé však budú musieť skončiť tak či tak, keďže nespĺňajú technické požiadavky. Záležať bude len na tom, ktorých skládok sa to dotkne skôr a ktorých neskôr. Ich samotné zatváranie však zvýši sumu, ktorú obce a mestá platia za ukladanie odpadu na skládku. Tá je totiž v súčasnosti v porovnaní so zahraničím žalostne nízka, s čím súvisí aj nižšia miera zhodnocovania odpadov na Slovensku.
Ak sa na vec pozriete v globále, máte pocit, že sa situácia ohľadne odpadov vyvíja k lepšiemu?
Pomalými krokmi sa približujeme ku krajinám západnej Európy, kde triedenie funguje aj o 40 rokov dlhšie ako u nás. Aj mentalita obyvateľstva je iná. Až keď totiž máte pokryté základné životné potreby, začnete rozmýšľať nad envirotémami. Pokiaľ sa stále staráte o to, čo do úst, životné prostredie je v rebríčku vašich hodnôt nízko. Rovnako ťažké je dosiahnuť aj to, aby ľudia triedili ešte viac. Mnohí už totiž majú pocit, že robia, čo môžu, a začína u nich prevládať lenivosť. V prieskumoch síce tvrdia, že triedia, no ja to skôr vnímam ako spoločenskú povinnosť – som povinný to povedať.
Hana Nováková je predsedníčkou predstavenstva a generálnou riaditeľkou organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK. Práve OZV na Slovensku zabezpečujú a financujú triedený zber komunálneho odpadu s výnimkou zmesového odpadu. A to pre výrobcov, dovozcov i mestá.
Ako má fungovať systém zberu PET fliaš?
- Do zálohovania budú zaradené jednorazové obaly na nápoje: PET fľaše a plechovky s objemom od 0,1 l do 3 l od všetkých nealkoholických nápojov vrátane minerálnych vôd, okrem obalov od mlieka. Výška zálohy bude 0,15 eura a bude uvedená oddelene od predajnej ceny a následne pripočítaná k cene nápoja. Zálohované obaly budú označené špeciálnym logom systému. Vrátiť sa môžu aj obaly neoznačené týmto logom, za tieto však nebude spotrebiteľom vyplatená záloha. Fľaše sa však nesmú krčiť, aby sa nepoškodil čiarový kód.
- Systém zálohovania PET fliaš a plechoviek, ktorý by mal na Slovensku platiť od januára budúceho roka, zastreší konzorcium štyroch spoločností. A to Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu, Slovenskej aliancie moderného obchodu a Zväzu obchodu. Od roku 2024 by malo byť zálohovaných najmenej 90 percent plastových a kovových obalov na nápoje.
Ako je na tom Slovensko s odpadom?
- Za posledné desaťročie produkcia odpadu na Slovensku stúpla o tretinu. To sa nepodarilo ani jednej z európskych krajín. A hoci spomedzi európskych štátov nepatríme v množstve smetí na hlavu k tým najhorším, čísla za recykláciu vyzerajú žalostne. Viac ako polovica odpadu totiž končí na skládkach – ročne až 550-tisíc ton.
- Závislosť od skládok by malo znížiť aj triedenie kuchynského odpadu, ktoré sa oficiálne, aj napriek počiatočnej kritike od samospráv, začalo už v januári. Prvý polrok však mestá a obce dostali od envirorezortu čas na adaptáciu. Za nedostatky im tak nehrozia pokuty.
- Mnohé samosprávy trápi nedostatok kompostární. V celej krajine je ich totiž iba 120. No len asi 30 z nich má povolenie aj na zhodnocovanie kuchynského a reštauračného odpadu, čo nestačí. Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo, že kompostárne dostavia, za podmienky, že mestá a obce o ne požiadajú.