Ako prvé sa k iniciatíve prihlásili Zlaté Moravce. Ich starosta Dušan Husár tvrdí, že už stihli zaznamenať aj prvé problémy na „enviro bojisku“. Väčšina sa týka práve financií alebo neochoty miestnych. "Opatrenia nám zvyšujú náklady na realizáciu rôznych projektov, ako je napríklad výstavba nových nájomných bytových domov, ktoré chceme pripojiť na centrálny zdroj vykurovania,“ hovorí Husár. Nie všetko navyše obyvatelia prijímajú kladne, hlavne ak im to môže zvýšiť mesačné náklady. "Obyvatelia sa snažia odpojiť bytový dom od centrálneho zdroja vykurovania. Tvrdia, že je to pre nich finančne nákladnejšie ako separátny fosílny zdroj,“ hovorí starosta. Snažiť sa však neprestávajú a v rámci mesta majú rozbehnutých niekoľko projektov, vrátane zníženia energetickej náročnosti verejných budov, ako aj výstavbu vnútroblokovej cyklotrasy v meste s príslušnou infraštruktúrou. A tiež tvorbu retenčných nádrží na zachytávanie vody či vsakovacích odstavných plôch.
Nitra začala s adaptačnou stratégiou na zmenu klímy už minulý rok. "Obstarávame tiež generel zelene a taktiež sa uchádzame o zdroje z fondov únie s cieľom realizácie zelenej vegetačnej strechy na budove mestského úradu ako pilotného projektu,“ povedal hovorca mesta pod Zoborom Tomáš Holúbek. Zelenou strechou mestského úradu chcú motivovať aj súkromných podnikateľov na budovanie takéhoto druhu eko striech.
V Banskej Bystrici si zase pomáhajú fondmi. Minulý rok sa im podarilo uspieť v projekte Reakcia na zmenu klímy mesta Banská Bystrica a získaný grant z Nórskeho finančného mechanizmu fondov v programe SK Klíma. A to vo výške 1,45 milióna eur. Peniaze použijú na vypracovanie klimatickej stratégie a zavedenie mitigačných a adaptačných opatrení v mestskej časti Fončorda. "Ide o rekonštrukciu a zníženie energetickej náročnosti budovy materskej školy. V jej areáli dôjde k zatieneniu ihriska, vytvoreniu dažďovej záhrady a podobne,“ povedala hovorkyňa mesta Zdenka Marhefková. Za celé obdobie trvania projektu by tak dokázali znížiť emisie CO2 v meste o 1810 ton.
V Prešove sú zase v problematike klímy v mnohom priekopníkmi. Mesto je totiž zapojené do viacerých medzinárodných projektov, ktoré sledujú klimaticky odolné plánovanie. Jeden z nich je zameraný na zmenšovanie vplyvu klimatických zmien, predovšetkým mestského ostrova tepla, a to vďaka využívaniu zelenej infraštruktúry. "Prešov je jedným z ôsmich pilotných stredoeurópskych miest, ktoré vďaka projektu budú mať k dispozícii špecifické hodnotenie zraniteľnosti svojho územia na horúčavy, s ohľadom na účinky mestského ostrova tepla, vypracovaný návrh stratégie, ako aj návrh vhodných opatrení zelenej infraštruktúry,“ povedal hovorca mesta Vladimír Tomek.
Mesto sa tiež zapojilo do projektu ministerstva školstva na podporu školských jedální. Tie tak dostali príspevok na nákup potravín od lokálnych producentov, vrátane čerstvej zeleniny a ovocia, zníženie obsahu soli a cukru v jedlách a na výber potravín, ktoré sú balené v ekologických obaloch. "Projekt tak prispieva aj k skracovaniu uhlíkovej stopy,“ hovorí Tomek. Hlavné mesto má tiež vypracovaný svoj akčný plán. Rovnako pokračuje v iniciatíve 10 000 stromov do roku 2022 a v prípade výstavby nových budov už predpisuje tvorbu vegetačných stien a striech. "Jednou z takýchto zrealizovaných stavieb je parkovací dom na rohu Limbovej a Vlárskej s vegetačnou stenou, ktorá vznikla z podnetu pri posudzovaní investičného zámeru v zmysle akčného plánu,“ povedala hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová. V jednotlivých mestských častiach sa tiež snažia riešiť zadržiavanie zrážkovej vody, ktoré v prípade veľkých betónových plôch nie je možné. "Už niekoľko rokov poskytujeme príspevok na udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou, o ktorý je každoročne záujem,“ dodáva hovorkyňa.