Aj napriek päťročnému odkladu, je naplnenie týchto cieľov pomerne náročné. Veľa bude závisieť od zloženia materiálov, z ktorých budú výrobky a obaly, od opatrení a podpory štátu a v neposlednom rade aj od správania ľudí.
Dôvod je jednoduchý. V roku 2035 vyprodukujeme na hlavu v priemere 580 kilogramov komunálneho odpadu. To je o tretinu viac ako teraz, keďže sme v roku 2019 podľa údajov Štatistického úradu vyrobili 2,37 miliónov ton komunálneho odpadu. V priemere tak ide o 435 kg komunálneho odpadu na osobu. Produkcia smetí u nás preto rastie najrýchlejšie v rámci únie.
Produkcia odpadu pritom ide ruka v ruke s rastom spotreby. V európskych ekonomikách, ale i vo svete. Na čele európskeho rebríčka najväčších producentov odpadu sú krajiny ako Dánsko, Luxembursko či Nemecko.
Viac spotreby neznamená vždy viac odpadu
Vhodným reprezentantom spotreby je skutočná individuálna spotreba na obyvateľa (AIC – actual individual consumption). Vzťah medzi ňou a tvorbou komunálneho odpadu ale ukazuje, že pri určitej úrovni „blahobytu“, aj napriek lineárne rastúcej spotrebe, dochádza k spomaleniu produkcie komunálneho odpadu. Tak je tomu v najvyspelejších krajinách Európy, kde produkcia odpadu skôr stagnuje.
Prečo ale u nás stále stúpa? V prípade Slovenska totiž tento „európsky bod blahobytu či spotreby“ dosiahnutý ešte nebol. Aj preto sme v roku 2019 evidovali mieru skládkovania na úrovni 50,6 % a podiel recyklácie odpadu predstavoval 40,3 %. Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý v roku 2035 počíta s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 %, hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu presiahne úroveň jeden milión ton. Na skládky zároveň budeme môcť uložiť len 10 percent komunálu.
Môžeme energeticky zhodnocovať
Existujú však vhodné alternatívy. „Skládkovaný komunálny odpad spolu so zvyšnými 25 % odpadu je možné energeticky zhodnotiť, teda vyrobiť z neho elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO) a čiastočne aj v cementárňach,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo ale dve aktuálne existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu nepostačujú a Slovensko bude potrebovať minimálne ďalších päť.
Od koho si teda v tejto situácii brať príklad? „V prípade Rakúska, Holandska a Belgicka je miera skládkovania na úrovni iba 1 až 2 %. Energetické zhodnocovanie odpadu dominuje a polovičný, respektíve nadpolovičný podiel dosahuje v severských krajinách Dánsko, Fínsko a Švédsko. Aj tieto tri ekonomiky ale dosahujú vysokú mieru recyklácie a na skládkach u nich končí iba 1 % z komunálneho odpad,“ dodáva Sadovská.