Pred Vianocami sa lídri Európskej únie dohodli na ďalšom znížení skleníkových plynov do roku 2030 zo 40 na 55 percent. Mnohí aktivisti však chceli viac.
Ja konkrétne som do programu hnutia dával o 10 percent vyšší cieľ. No nevládneme osamele. Strana SaS odmieta ekologické dane a ďalšie opatrenia, ktoré by obmedzili priemyselnú výrobu. Jej profil a profil jej voličov je jednoducho iný. V koalícii nám nezostáva nič iné, ako to rešpektovať. Nakoniec, je to legitímny uhol pohľadu.
Ako vnímate schválené zvýšenie?
To, že Slovensko zvýšilo svoje ciele o 15 percent, je zásadná zmena. Niekoľko desiatok výrobcov, ktorí dnes spôsobujú emisie, budú musieť prejsť výraznou zmenou. Nehovoriac o doprave, ktorá je takmer úplne založená na uhľovodíkových palivách. Konečne príde na rad hromadná doprava s elektrickým pohonom. Spamätať sa budú musieť aj naše skoro rozpadnuté železnice. Máme predsa trate, kde sa chodí tridsiatkou, a pritom vo svete bežne dosahuje vlak rýchlosť 200 kilometrov za hodinu. Už dávno mala byť vybudovaná vlaková trať z Bratislavy do Košíc, ktorá by išla aspoň 170 kilometrov za hodinu. Keby ste za 2,5 hodiny boli na východe, ktože by sa tlačil pod Strečnom alebo na diaľnici?
Je to reálne?
Veľa z vecí, ktoré som práve vymenoval, sa v minulosti odkladalo a dôsledkom bola aj nízka ambícia bývalých vlád znižovať množstvo škodlivých plynov v ovzduší. Myslím si, že 15-percentné navýšenie je dosiahnuteľný a na naše pomery primeraný cieľ. Stále však budem tlačiť na vládu, ak budú v tejto oblasti akékoľvek možnosti, aby sme urobili ešte viac. Stačilo by, ak by sa niekoľko výrob transformovalo alebo zatvorilo a boli by sme ďaleko nad 60 percentami. Už len samotný Plán obnovy je pre nás v tejto sfére obrovskou príležitosťou.
Keby ste za 2,5 hodiny boli na východe, ktože by sa tlačil pod Strečnom alebo na diaľnici?Ján Budaj, minister životného prostredia
Už v minulosti ste spomínali, že viacerí znečisťovatelia často neudávajú presné množstvá plynov, ktoré vypúšťajú do ovzdušia.
Nechcem vynášať súdy, na to je inšpekcia životného prostredia, ktorá pod mojím vedením bude neľútostne udeľovať pokuty. Názor si však viete urobiť sami, stačia vám fakty. Sme krajina s jedným z najhorších ovzduší v Európe, no poplatky znečisťovateľom sa nezvyšovali 22 rokov. Viete, aká bola za ten čas inflácia? Platia komické poplatky a práve z toho dôvodu sa netrhajú robiť nápravu. A čo sa týka meraní, to už je mi len nápad, aby ich robili samotní znečisťovatelia.
Dá sa s týmto niečo robiť?
Chceme to zmeniť. Meranie budú robiť nezávislé orgány, ktoré nemajú záujem na tom, aby klamali. Mám dosť dôvodov a informácií od ľudí, aby som si mohol myslieť, že niektorí znečisťovatelia vypínajú meracie prístroje v čase, keď robia operácie, ktoré by im príliš zvýšili emisie. Nik z nás to nevie skontrolovať. Celý systém má množstvo zámerných chýb. Preto, ak hovorím, že samotní politici pripravili diery v legislatíve tak, aby sa ovzdušie nezlepšovalo, verte mi, že som si vedomý faktov.
Veľa sa hovorí aj o zbere kuchynského odpadu, ktorý sa začal teraz v januári. Prečo sa s ním začalo a čo ďalšie chystáte?
Kuchynský odpad doteraz zbytočne končil na skládkach. Stále je to totiž pre mnohé obce najlacnejší spôsob. Škodlivý, no najlacnejší. Preto ho do budúcnosti chceme zdražiť. Takisto budeme podporovať obce, ktoré poctivo separujú. Chystáme aj separovanie textilu, ktorý je obrovským odpadovým sektorom. Bude však treba pripraviť spracovateľský priemysel na jeho druhotné zhodnotenie. Veď si len predstavte, pri výrobe textilu sa spotrebuje obrovské množstvo vody a ľudskej práce a nakoniec končí ako ťarcha. V spolupráci s Európskou komisiou chceme zber tejto suroviny zaviesť do roku 2025.
Bratislava a Košice majú výnimku, keďže vlastnia zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu ZEVO. Plánujete im túto výnimku nechať až do roku 2023?
Práve v Bratislave a v Košiciach je veľa ľudí, ktorí si uvedomujú potrebu zberu kuchynského odpadu. Zákon týmto dvom najväčším mestám umožňuje užívať výnimku až do roku 2023, ale už tento týždeň sa mám stretnúť s primátorom Bratislavy. A hneď ako to pandemická situácia dovolí, pocestujem aj za primátorom Košíc, aby sme diskutovali o urýchlení procesu. Nemá predsa zmysel vyhovárať sa na to, že všetko spaľujeme. Napokon, v oboch mestách sa veľa separuje a ľudia sú ochotní zabojovať o čistú krajinu.
Ministerstvo sa pod vaším vedením snaží odhaľovať nelegálne skládky. Viaceré ste objavili už v lete, objavujú sa však aj ďalšie. Medzi poslednými je aj jedna v obci Žitavce, ktorú tam z fabriky vo vedľajších Vrábľoch nechal zrejme navoziť priamo starosta obce. Ako riešite podobné prípady?
Tam, kde s ekokriminalitou spolupracuje starosta, dostali zodpovední nôž do chrbta. Žiaľ, demokracia je demokracia. Zvolili si ho a takisto, ako im môže pomôcť, im môže aj poškodiť. V máloktorej obci sa vedia tak zmobilizovať, aby urobili referendum o nových voľbách. Preto je dôležité zaujímať sa o svoju obec a kontrolovať zastupiteľstvo. V tomto prípade budeme postupovať podľa zákona a udeľovať pokuty, no právomoci starostu nenahradíme.
Tvrdíme, že máme národné parky, no keď sa nejaký oligarcha rozhodne ich zastavať, správcovia parku si s ním nič neporadia.Ján Budaj, minister životného prostredia
Na stole je aj novela zákona o ochrane prírody. Tá by mala zastaviť developerským snahám v chránených oblastiach. Už teraz má však svojich odporcov. Tvrdia, že nemyslíte na ľudí, ktorých práca v lese či na poliach živí.
Vychádzame z programového vyhlásenia vlády. To nás povzbudzuje k tomu, aby sme národným parkom vrátili právnu subjektivitu. V súčasnosti prírodné prvky na ich území spravujú všetci iní, len nie štátna ochrana prírody. Máme najviac národných parkov v Európe, čo sa týka počtu. Zároveň ani jeden správca nemá žiadne rozhodujúce právomoci na danom území. V tomto sme úplne absurdní, sme kráľovstvo pretvárky. Tvrdíme, že máme národné parky, no keď sa nejaký oligarcha rozhodne ich zastavať, správcovia parku si s ním nič neporadia. Tobôž, ak sa spriahne s nejakým starostom. A čo už to je za výdavok pre oligarchu, zafinancovať starostovi výhru vo voľbách kdesi v Tatrách. Toto chceme vyriešiť.
Ako na to reagujete?
Obviňovanie, že tým siahame ľuďom na živobytie, považujem za demagógiu. V skutočnosti je to naopak. Pokiaľ ľudia v slovenských lesoch stavili len na živobytie z predaja dreva, čaká nás veľmi smutný úpadok. Lesy vysychajú a drevo nikdy nebolo lacnejšie. Našťastie aj pán Mičovský, aj mnohí osvietení lesníci majú iné názory. Éra rúbania lesa sa musí skončiť a je na garnitúre terajšieho ministra pôdohospodárstva, aby lesníkom vysvetlil novú paradigmu – postupné naučenie sa na mäkkú turistiku a obhospodarovanie lesa blízke slovenskej prírode.