Koniec developerom v chránených oblastiach. Budaj chce zmeniť zákon

Už žiadna chránená oblasť v hľadáčiku developerov, naopak, seriózna ochrana území, čo patria pod európsku sústavu Natura 2000. To je cieľ zeleného rezortu ministerstva Jána Budaja (OĽaNO) na najbližšie roky. Dosiahnuť to chce novelou zákona o ochrane prírody. Vonku je zatiaľ len predbežná informácia.

19.01.2021 06:00
debata (4)

„Zámerom návrhu novely zákona je prijať také efektívne a účinné opatrenia, aby s okamžitou platnosťou zabránili viacerým nežiaducim javom, ktoré majú negatívne dopady na naše chránené územia,“ vysvetľuje odbor komunikácie zeleného ministerstva. Pripomienkovať sa dala do polovice januára, čo využil hlavne agrorezort.

Vyhláška k zákonu však bola spripomienkovaná ešte vlani v novembri. Podľa envirorezortu má uľahčiť zavedenie eurosmerníc v oblasti ochrany prírody. Ide o legislatívu ešte z mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení z novembra 2009. A tiež o ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení. Budajovo ministerstvo tak zjavne chce dať zadosť dlhým rokom, keď Slovensko v ochrane prírody podľa európskych pravidiel zjavne zaostávalo.

Ochrana hlucháňa

Po príklady netreba chodiť ďaleko. Dôkazom je aj konanie, ktoré proti nám na Súdnom dvore únie vedie Brusel už od júla. Týkať sa má už spomínaných smerníc a s nimi súvisiacej nedostatočnej ochrane biotopov hlucháňa hôrneho v chránených územiach. Práve tam totiž neustále dochádza k veľkoplošným výrubom lesa. „Odkedy Slovensko vstúpilo do únie, populácia hlucháňa hôrneho v rámci 12 osobitne chránených území, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtákoch, klesla o polovicu,“ píše Európska komisia. Plán záchrany hlucháňa hôrneho bol prijatý už v minulosti, na výrube lesov však v podstate nič nezmenil.

Navyše, podľa európskej smernice je v prípade chránených druhov vtákov potrebné prijať zvláštne ochranné opatrenia. Ani v tomto smere nie sme žiadnymi priekopníkmi. V siedmich z dvanástich území stále absentujú. Novela zákona by mala tieto nedostatky konečne odstrániť a zvrátiť tak prípadné sankcie zo strany komisie. Podľa Ingrid Ludvikovej, hovorkyne Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, budú všetky prípadné snahy Slovenska o zlepšenie situácie na bruselskej pôde posúdené. „Následne sa rozhodne o ďalších krokoch,“ dodáva hovorkyňa. Podľa Budajovho rezortu sa zmeny podpíšu aj na prísnejšej kontrole výstavby rekreačných a turistických zariadení v chránených oblastiach.

„Cieľom je okamžité zastavenie nekontrolovaných a v mnohých prípadoch až neúnosných rozvojových aktivít a výstavby v národných parkoch,“ tvrdí ministerstvo. Tie boli v posledných mesiacoch predmetom viacerých sporov, či už v oblasti Štrbského plesa, alebo v blízkosti obce Hozelec pri Poprade. Práve tu sa developer chystal vystavať nové byty, rodinné domy, športoviská a liečebné kúpele s verejnou zeleňou. Namiesto toho chce rezort životného prostredia cez novelu podporiť mäkký turizmus a regionálny rozvoj.

Agrorezort nesúhlasí

Nie každý je však plánovanými zmenami v zákone nadšený. Ministerstvo pôdohospodárstva na čele s Jánom Mičovským (OĽaNO) vyčíta envirorezortu fakt, že vníma krajinu "jednostranne, bez širšieho zváženia dosahov na ľudí, ktorí sú skutočnými údržbármi vidieka a živiteľmi nás všetkých“. K návrhu vzniesol až 55 zásadných pripomienok.

Mičovský sa vyjadril, že víta dôraz, ktorý únia dáva na ochranu biodiverzity a maximálnou mierou presadzuje environmentálne opatrenia. A to také, čo sledujú spomalenie závažných klimatických zmien. „Obe naše ministerstvá sú spoluzodpovedné za vidiecku krajinu, pričom našou hlavnou povinnosťou je nachádzať správnu mieru medzi jej ochranou a jej schopnosťou ponúkať svojim obyvateľom existenčnú pohodu a nám všetkým zdravé potraviny,“ hovorí Mičovský.

Avšak, ak vyhláška prejde v súčasnom znení, minister pôdohospodárstva sa obáva, že výsledkom bude akurát zníženie chovu hospodárskych zvierat a rast nezamestnanosti. A to pre obmedzenia a tiež finančné náklady vlastníkov pôdy. Dopad by to malo podľa Mičovského i na úpadok cestovného ruchu a výroby slovenských výrobkov a potravín. Riešenie preto vidí v úplne novom právnom predpise a nie v neustálej novelizácii už existujúceho zákona.

Na novej legislatíve chce agrorezort spolupracovať a zavolať k stolu aj dotknuté subjekty. "Holistický pohľad na ochranu prírody a krajiny by mal okrem zachovania prírodných hodnôt zahŕňať aj ochranu života na vidieku,“ uviedol Andrej Gajdoš, druhý štátny tajomník agrorezortu.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #ochrana prírody #Ján Mičovský #Ján Budaj