V recyklácii zaostávame, v roku 2019 sme vytriedili len dve pätiny odpadu

Ak chceme splniť cieľ Európskej únie - zvýšiť recykláciu odpadov na minimálne 55 percent do roku 2025 - budeme musieť zabrať. Z roka na rok totiž množstvo odpadu na skládkach znižujeme, nie však dosť rýchlo. Stále triedime len 39%. Pomôcť podľa odborníkov môže triedenie kuchynského odpadu, ktoré začalo v januári.

08.01.2021 10:51
debata (2)

Inšpirácia sa však dá nájsť aj za hranicami. Historický rekord v miere triedenia zaznamenalo v novembri talianske mesto Trani, ktoré sa nachádza na pobreží Jadranského mora a má približne 60-tisíc obyvateľov. Podľa údajov samosprávy dokázali v prvom mesiaci zavedenia nového systému zberu dosiahnuť mieru triedenia až 78,5 percenta. Rok pred tým vytriedili necelú štvrtinu odpadov.

Mesto zaviedlo systém zberu odpadov od dverí, pričom každá domácnosť má vlastné pasportizované nádoby. Odpady triedia pohodlne priamo u seba doma a zároveň vidia, akú majú úspešnosť v triedení v porovnaní s priemerom mesta, mestskej časti, či bytovky. Výhodou systému je, že obyvatelia platia poplatky len za nevytriedený, čiže zmesový odpad. Takúto možnosť dáva slovenským samosprávam aj naša legislatíva a poznáme ho pod názvom plať za to, čo vyhodíš alebo množstvový zber. Jeho výhodu už dlhšie prezentuje aj minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Zaviesť ho chce už o rok. „Slovenské mestá sa snažia súčasné systémy vylepšovať a stojí ich to veľa úsilia. Ale ako nám ukazuje príklad mesta Trani, dostávame sa do situácie, kedy vylepšovanie existujúceho systému má veľmi obmedzené možnosti, a preto je potrebná komplexná zmena prístupu ku komunálnym odpadom,“ vysvetľuje Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk

Dbali na hygienu

Spustenie nového systému muselo mesto Trani oproti pôvodnému plánu odložiť o niekoľko týždňov. Samospráva sa chcela pripraviť čo najlepšie a dôkladne informovať svojich obyvateľov. Dôležitou súčasťou zberu bolo aj dodržanie všetkých hygienických štandardov. Okrem používanej dezinfekcie sa mesto muselo vysporiadať aj s opatreniami proti šíreniu koronavírusu. Samosprávy by preto mali vybaviť domácnosti s košíkmi, ktoré majú antibakteriálnu úpravu.

„Nádoby v domácnostiach by mali mať rukoväte s takouto ochranou, keďže práve tie užívatelia najčastejšie chytajú a vyskytujú sa na nich rôzne baktérie a vírusy,“ hovorí Martina Gaislová. Okrem toho môžu mať antibakteriálnu ochranu aj celé nádoby na zber. Preto je vhodné mať nádoby ošetrené špeciálnou certifikovanou povrchovou úpravou, ktorá dokáže zničiť až 99 percent koronavírusu do dvoch hodín.

Ekologické ostrovčeky

Starosta Bottaro ocenil miestnych obyvateľov, ktorí nový systém prijali a s výsledkami je veľmi spokojný. Mesto totiž triedi až 80 percent odpadu. Gaetano Nacci zo zberovej spoločnosti hovorí, že zber od dverí stojí na štyroch pilieroch – na organizácii zberu, komunikácii s občanmi, elektronickej evidencii a na výbere vhodných nádob na zber.

„Zaviedli sme aj doplnkové služby, ktoré zmenu uľahčili. Ak domácnosti vyprodukovali viac odpadu alebo zmeškali termín odvozu, vybudovali sme mobilné ekologické ostrovčeky, kde je možné od pondelka do soboty triedený odpad odovzdať,“ povedal pre server traniviva.it Gaetano Nacci zo spoločnosti AMIU, ktorá pre mesto Trani zabezpečuje zber odpadov. Ostrovčeky sú podľa Geislovej dostupné aj na slovenskom trhu.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #bioodpad #zber odpadu