Problém s odstrelom vlka už Brusel riešil aj v minulosti, pripomenul Hojsík. „V predošlom konaní proti Slovenskej republike vo veci odstrelu vlka videla Európska komisia porušenie povinností v nedostatočnosti údajov o jeho populácii, pričom spoľahlivosť údajov o populácii a jej vývoji považovala za podmienku, bez ktorej nie je možné povoliť ich odstrel,“ vysvetlil.
Len na základe DNA
Zbieranie dát o populácii vlkov by sa podľa platnej legislatívy malo robiť za pomoci analýzy DNA v truse. Tieto dáta však podľa europoslanca na Slovensku chýbajú. „Samotná komisia ministerstva pôdohospodárstva, ktorá určovala kvótu, priznala, že tieto dáta nemá,“ dodal Hojsík. Ostatne práve tieto dáta vyžaduje aj Brusel. Ide o jedinú presnú metódu ktorou sa vyhneme viacnásobnému započítavaniu tých istých jedincov. „V opačnom prípade ministerstvo musí dodržiavať princíp opatrnosti.
Teda ministerstvo by nemalo vykonávať činnosť, v tomto prípade nariadiť odstrel vlka, pokiaľ si nie je isté, že daná činnosť nebude mať neisté a potenciálne nebezpečné následky,“ tvrdí Hojsík. Kvóta na odstrel 50 vlkov, ktorá je určená bez presných dát o ich populácii, však opatrná nie je, dodáva.
Súboj rezortov
O odstrel vlka sa so šéfom rezortu pôdohospodárstva sporí aj minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Ten sa rozhodol zaradiť vlka medzi chránené živočíchy, potom ako Mičovský povolil v októbri odstrel 50 kusov.
„S ohľadom na pandémiu nákazy afrického moru ošípaných, ktorá ohrozuje slovenský juh a východ, je žiaduce, aby diviaky mali prirodzeného predátora, ktorý by redukoval ich enormné stavy,“ nechal sa počuť Budaj. Poľovníci podľa neho v tejto úlohe zlyhali. A ak dnes žiadajú ešte aj odstrel vlkov, vidno, že nechápu situáciu, dodáva šéf zeleného rezortu.
Mičovský nespochybňuje úlohu vlka v krajine, no tvrdí, že je potrebné zabezpečiť stabilnú populáciu tohto druhu. A zároveň neohroziť vôľu podnikať v sektore, akým je chov oviec a kôz.
Koľko vlkov? Rozhoduje model
Kvóta lovu vlka sa určuje na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody v spolupráci s ministerstvom životného prostredia, Univerzitou veterinárneho lekárstva v Košiciach, Technickou univerzitou vo Zvolene, Národným lesníckym centrom (NLC), Lesoochranárskym zoskupením VLK, Združením miest a obcí, Slovenskou poľovníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovak Wildlife Society a ministerstvom pôdohospodárstva.
„Výška lovu nesmie prekročiť ročný prírastok populácie, znížený o predpokladané prirodzené straty (tzv. čistý ročný prírastok). Ročný čistý prírastok bude stanovený pomocou matematicko-štatistických modelov, ktoré budú využívať vstupné údaje z monitoringu,“ píše sa v schválenom programe. Podľa NLC bol jarný prírastok bol 212 mláďat.