Začína sa Európsky týždeň redukcie odpadu. Ako je na tom Slovensko?

Už dnes, 21. novembra sa začína Európsky týždeň redukcie odpadu. Väčšina krajín únie sa snaží na problém odpadového hospodárstva poukázať a viesť k jeho eliminácii. Ako však vyzerá situácia na Slovensku? Nie veľmi povzbudivo. Len za posledné desaťročie sa u nás produkcia komunálneho odpadu zvýšila o tretinu. Je to najviac v rámci Európskej únie. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu vyhadzujeme o 35% viac odpadu ako kedysi. V priemere sa tak každý jeden z nás minulý rok postaral o 435 kilogramov komunálneho odpadu. Posledných desať rokov tak naším odpadkovým košom dalo skutočne zabrať.

21.11.2020 08:00
debata (7)

Ešte stále však ani zďaleka nedobiehame Dánov. Tí v roku 2018 vyprodukovali 814 kg odpadu na hlavu. Hneď za nimi nasledujú Malťania, Cyperčania, Nemci a Luxemburčania s množstvom odpadu nad 600 kg na obyvateľa. Naopak, prázdnymi košmi sa môžu chváliť Rumuni, ktorí vyprodukovali v prepočte na hlavu 272 kilogramov. Ďalšie tri priečky patria našim susedom z V4. V roku 2018 ešte aj výsledky Slovenska boli výrazne lepšie. V rebríčku odpadovosti však stúpame závratnou rýchlosťou.

Navyše, viac ako polovica komunálneho odpadu skončila aj v roku 2018 na skládkach. „Ani zodpovedné triedenie odpadu však jeho recyklovateľnosť nezaručuje. Problémom môže byť jeho znečistenie, nízka kvalita materiálov súvisiaca s opakovaným použitím, komplikovaná skladba materiálov alebo stagnujúci trh s recyklátmi, čoho svedkom sme v ostatných rokoch,“ hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Krajinami, ktoré podľa údajov Eurostatu dosiahli v roku 2018 mieru recyklácie nad úrovňou 50 % sú Slovinsko, Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko, Taliansko a Litva. Zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú, čo výrazne znižuje mieru skládkovania. V prípade Nemecka, Rakúska, Holandska a Belgicka je miera skládkovania na úrovni iba 1 – 2 %. Energetické zhodnocovanie odpadu dominuje v severských krajinách ako Dánsko, Fínsko a Švédsko. Rovnako sa u nich darí aj recyklácii. Naopak, skládkovými veľmocami sú Malťania, Cyperčania, Gréci, Rumuni a Chorváti, nakoľko viac ako 70 % z ich komunálneho odpadu skončilo v roku 2018 práve na skládkach.

Najbližšie roky ba však mali priniesť zmenu. A to nielen v Európe, ale aj u nás. Na stole je separovanie bioodpadu, ktoré by sa malo začať už od januára. Reč je aj o nových poplatkoch za efektívnejšie triedenie, ako aj o zálohovaní PET fliaš, ktoré má nové vedenie ministerstva životného prostredia v pláne do roku 2022. Skloňuje sa aj reformný balík zameraný na prechod únie k obehovému hospodárstvu. Ten stanovuje pre rok 2035 dva stropy a to maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky a minimálne 65 % recyklovať. Slovensko vzhľadom na zlý stav ukazovateľov počas uplynulých rokov dostalo spolu s niektorými ďalšími krajinami EÚ výnimku a môžu si pri plnení kritérií uplatniť 5-ročný odklad. Od nastavených cieľov je tak či tak naša ekonomika teraz ešte ďaleko.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #odpad #recyklácia #skládky