Budaj chce navýšiť sadzby za triedenie. Výrobcovia sa búria

Výsmech výrobcom. Tak nazývajú obchodníci a potravinári vyhlášku o odpadoch z dielne envirorezortu. Po novom by totiž mali organizácie zodpovednosti výrobcov platiť zberovým spoločnostiam za triedený zber ekonomicky oprávnené výdavky.

09.11.2020 08:00
budaj Foto: ,
Nádoby na triedený odpad, ilustračné foto.
debata (13)

Ministerstvo životného prostredia chce takto vybrať viac peňazí na triedený zber, ktorý je už roky podfinancovaný. Podľa výrobcov však novinka ešte viac zníži ich konkurencieschop­nosť. Pri niektorých komoditách sú totiž poplatky ešte vyššie ako v pôvodnom návrhu zo septembra. Nespokojné sú aj organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré za zber zodpovedajú.

„Envirorezort s cieľom vyriešiť problém s odpadmi z obalov ide v zásade zlikvidovať výrobu potravín na Slovensku,“ hovorí Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska. Ako príklad uvádza výrobcov mlieka, ktorí sú už teraz výrazne stratoví. „Pokiaľ sa niekoľkonásobne zvýšia recyklačné poplatky za obaly, výroba mlieka dostane mliekarov do ešte väčšej straty,“ dodáva Poturnay.

Podľa šéfa zeleného ministerstva Jána Budaja (OĽaNO) sú to však prisilné slová. „Ak sú naši výrobcovia už dlhodobo stratoví, ministerstvo na tom nenesie žiadnu vinu. O svoje odpady sa podľa európskych pravidiel musí postarať každý výrobca a túto zásadu všetci rešpektujú,“ hovorí odbor komunikácie rezortu životného prostredia.

V nadchádzajúcich týždňoch by malo k vyhláške prebehnúť medzirezortné pripomienkové konanie a následné rozporové konania k zásadným pripomienkam. Výsledkom má byť podľa Budajovho rezortu zmierlivé riešenie, ktoré „nebude pre výrobcov príliš nákladné, no súčasne pomôže splniť ciele vlády a verejný záujem“. Teda včasný a dôkladný odvoz odpadov, osobitne tých, ktoré môžu byť druhotnými surovinami, dodáva ministerstvo životného prostredia.

Kam idú peniaze?

Výrobcovia nesúhlasia ani s toľko omieľanou podfinancovanosťou celého systému zberu. Za triedený zber odpadov z ich obalov platia desiatky miliónov eur. Pričom ani nevedia, ako sú ich platby konkrétne použité, upozorňuje Poturnay. Len v roku 2018 malo byť na triedený zber vynaložených 44 miliónov eur.

Envirorezort má na vec iný názor. Mnohé obce nemali na jar zabezpečený triedený zber práve pre nefungujúci systém. To sa podľa ministerstva musí skončiť. Nastavenie sadzieb, ktoré v sebe zahŕňajú minimálne náklady na zabezpečenie zberu a zhodnotenia jednej tony odpadu, vidí zelené ministerstvo ako jediné riešenie. Slovensko má navyše aj ďalší problém.

„Dováža sa k nám približne 300-tisíc ton nespracovateľných plastov zo zahraničia. Slovenské skládky odpadov sa zavážajú extrémne rýchlo, čím hrozí riziko značnej hospodárskej škody vyplývajúc z hroziacich rozsudkov Súdneho dvora za nesplnenie záväzku uzatvoriť skládky odpadov, ktoré nespĺňajú požiadavky únie,“ píše rezort v predloženom materiáli.

Návrh vyhlášky má byť pre výrobcov aj akousi motiváciou, aby odpady z obalov a neobalových výrobkov boli zneškodnené menej škodlivým spôsobom.

Nebude sa dotrieďovať

Navýšenie sadzieb vrátane jednotnej sadby na všetky druhy plastov ani zďaleka negarantuje lepšie zneškodňovanie odpadu, tvrdia organizácie zodpovednosti výrobcov. Výsledkom bude pravý opak. „Jednotne nastavená sadzba spôsobí, že zberové spoločnosti nebudú motivované dotrieďovať odpady na viac frakcií, ako napríklad pri plastoch na PET, HDPE, PVC, a podobne, pokiaľ to pre ne nebude ekonomicky prínosné,“ hovorí Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV Envipak.

A práve dotrieďovanie je najdôležitejšie, ak nechceme, aby odpad končil na skládkach. „Doplatia na to rovnako výrobcovia, ako aj štát, ktorý bude platiť daň z nezrecyklovaného množstva plastového odpadu,“ dodáva Kretter. Problém môže nastať aj v prípade, ak stanovené minimálne sadzby presiahnu výšku sadzieb, pri akých je zisková ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber lacnejšie.

„Dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy,“ hovorí Kretter. Vrásky na čele robí OZV aj nejasná doložka vplyvov na podnikateľské prostredie. „Ministerstvo aktuálne uvádza, že očakávané zvýšené náklady nie je možné vyčísliť. Rovnako ako nevie odhadnúť predpokladaný nárast zhodnotených množstiev,“ hovorí riaditeľ OZV Natur-pack Michal Sebíň.

Organizácie zodpovednosti výrobcov však musia nové ceny nastaviť od januára nasledujúceho roku a tieto dáta sú pre kalkulácie nevyhnutné, dodáva.

Pomohla by lepšia kontrola

Podľa výrobcov aj organizácií zodpovednosti výrobcov by problém s triedením skôr ako navyšovanie sadzieb vyriešili včasné a účinné kontroly. Tie by ukázali, či do systému naozaj prispievajú všetci výrobcovia obalových a neobalových výrobkov.

„Podľa správy Slovenskej inšpekcie životného prostredia bolo minulý rok vykonaných iba 15 kontrol výrobcov, pritom ich je registrovaných okolo 17 000 na obaly a 4 000 na neobalové výrobky,“ hovorí Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV Envipak.

Z tohto dôvodu ministerstvo ani neukladá sankcie, ktoré by odstrašili ďalších. A tak sa mnohí výrobcovia plateniu vyhnú a navýšené sadzby sa opäť dotknú len poctivcov. „Ministerstvo si neplní svoju kontrolnú úlohu, toleruje free-riderov, ktorí do systému neplatia. Ich počet sa takýmto postupom môže ešte zvýšiť,“ dodávajú potravinári.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo životného prostredia #Ján Budaj #envirorezort #triedenie odpadu