„Populácia vlka je stabilná a narastá, nie je ohrozená. Ohrozené sú ovce, ktorých sme mali pred desiatimi rokmi 420.000 a teraz ich máme o 100.000 menej. A naďalej ovčiarstvo upadá. Ovce sú dôležitý prvok našej krajiny, ktorý má tiež za úlohu zabezpečiť potravinovú bezpečnosť Slovenska. O mne je známe, že som zástancom nulovej kvóty vlka, ale tu predsa nejde o pocity ministra, ale o fakty a dáta. A tých sa musí minister držať,“ povedal minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.
Po utorkovom a piatkovom zasadnutí pracovnej skupiny rozhodol predseda skupiny Michal Tomčík, generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR, o kvóte lovu vlka dravého na Slovensku. Jeho rozhodnutiu predchádzala dvojdňová online diskusia, počas ktorej členovia skupiny povedali všetky argumenty ZA aj PROTI lovu vlka.
Ovčiari chránia svoje stáda. Avšak ochrana je finančne nákladná. Podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz (ZCHOK) potrebujeme viac ako 2 600 pastierov, teda cca. 3 mil. EUR na ich mesačné mzdy. Okrem pastierov chránia ovce aj vycvičené ovčiarske strážené psy. Tých potrebujeme približne 1 200, čo predstavuje približne 4,2 mil. EUR. Ročný počet napadnutých a stratených oviec je viac ako 1 500 kusov. Podľa odhadovaných výpočtov ZCHOK vlk spôsobuje ročne škodu na ovciach až vo výške 500.000 EUR.
„V tejto sume nie sú zahrnuté nepriame škody: pokles produkcie mlieka v období po útoku na stádo, útoky v čase pripúšťacieho obdobia spôsobujú stres, ktorý negatívne vplýva na oplodnenie, čo sa následne prejavuje na nízkych reprodukčných ukazovateľoch v chove oviec,“ uviedol Martin Nevolný, generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva MPRV SR.
„Väčšina členov pracovnej skupiny sa stotožňovala s návrhom NLC, ktoré predostrelo kvótu lovu vlka dravého 50 – 70 jedincov. Ministerstvo určilo spodnú odporúčanú hranicu pre poľovnícku sezónu 2020/2021 v celkovom počte 50 jedincov ročne,“ vyjadril sa predseda pracovnej skupiny a generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Michal Tomčík. Práve v jeho kompetencii je rozhodnúť o kvóte lovu vlka.
Na Slovensku možno loviť vlka od 1. novembra 2020 do 15. januára 2021, resp. do doby, pokiaľ nedôjde k naplneniu určenej kvóty lovu vlka. Toto zviera nemožno loviť na celom území Slovenskej republiky, ale len vo vybraných okresoch. Územie, kde sa môže loviť sa zmenší o 19 okresov.
Ročnú kvótu lovu vlka stanovuje každoročne v októbri Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) po zasadaní pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov MPRV SR, Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR), Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Štátnej ochrany prírody SR, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Spoločnosti pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou, Národného lesníckeho centra, štátneho podniku LESY SR, Vojenských lesov a majetkov SR, okresných úradov Banská Bystrica, Košice, Trenčín, Žilina, Poprad, Vojenských lesov a majetkov SR š.p. a Slovenskej poľovníckej komory. Kvóta sa určuje na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, postupuje podľa pravidiel, ktoré určilo MŽP SR, zohľadňuje pritom Smernicu Rady EÚ o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a zákon o poľovníctve.
Minister životného hovorí o sklamaní
Ministerstvo životného prostredia sa nestotožňuje s rozhodnutím agrorezortu, ktorý určil pre poľovnícku sezónu 2020/2021 kvótu lovu vlka a stanovil podmienky jeho lovu.
Minister životného prostredia Ján Budaj považuje za chybu úmyselne oslabovať populáciu vlka dravého na Slovensku „Populácia tejto dravej šelmy pomáha znižovať riziko šírenia klasického moru ošípaných, ako aj afrického moru ošípaných. Vlk je veľmi dôležitý pri znižovaní stavu diviakov, ktoré spôsobujú škody farmárom a zároveň sú predátorom tetrova hôlniaka či hlucháňa hôrneho,“ podčiarkol minister Budaj s tým, že ministerstvo bude presadzovať, abyvlk dravý nebol poľovným zvieraťom, ale aby sa mu zo zákona zabezpečila taká ochrana, aká prináleží všetkým chráneným živočíchom.
Ministerstvo nepovažuje za dôležitý argument, že vlk dravý spôsobuje významné škody na hospodárskych zvieratách alebo lesnej zveri. Vysoká či diviačia zver spôsobila v roku 2019 poľnohospodárske škody vo výške 17 mil. eur, a to aj napriek opatreniam poľovníkov. Vlk svojím lovom lesnej zveri či hospodárskych zvierat zapríčiňuje ujmu štátu a vlastníkom na hospodárskych zvieratách (na hospodárskych zvieratách v posledných rokoch klesajú na hodnotu 30 – 40 tisíc EUR/ročne), no pomáha predchádzať väčším stratám vzniknutých práve pri ničení poľnohospodárskych plodín či prevenciou rozšírenia diviakov.
Za posledných 20 rokov bolo v rámci legálnych povolení zastrelených takmer 1800 vlkov, čo podľa odborníkov negatívne vplýva na zloženie a správanie celej populácie.