„Obce, ktoré nebudú mať celý systém funkčný, no budú vykonávať potrebné kroky k jeho zavedeniu, dostanú od Inšpekcie ministerstva životného prostredia iba napomenutie,“ povedal na tlačovej konferencii šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO). Prvé pokuty od 800 do 80-tisíc eur tak samosprávy čakajú až po 1. júli. Envirorezort tiež pripravil dve vyhlášky, ktoré spresňujú postupy a termíny v prípade zavádzania triedenia bioodpadu. Spresnenie vychádza v ústrety tým samosprávam, ktoré už teraz nejakým spôsobom zabezpečujú triedenie. „Ide o ústretové opatrenie, ktorým sa pre ne vytvára dostatočný časový a kapacitný rámec na to, aby prispôsobili svoj systém požiadavkám ministerstva,“ povedal štátny tajomník rezortu Michal Kiča. Ten zároveň podotkol, že vyhláška neznamená odklad povinností.
Obce nevyhnutnosť chápu
Na ten totiž nie je čas. „Treba si uvedomiť, že skládkovanie odpadov je tretím najväčším prispievateľom k tvorbe skleníkových plynov a teda sami si poškodzujeme vlastné životné prostredie,“ hovorí Marián Kobolka, odborník na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk. Navyše, väčšina obcí, s ktorými osobne pracujú, je už na reformu pripravená.
Nehovoriac o tom, že ďalšie odkladanie by znamenalo aj porušenie medzinárodných záväzkov voči Európskej únii. Do roku 2020 sme na skládky nemali ukladať viac ako 300-tisíc ton kuchynských odpadov. Stále ich však ukladáme okolo 550-tisíc. Úniu sme preto presvedčili, že to dobehneme skorším zavedením triedenia bioodpadu. Takéto vysvetlenie presvedčilo aj predsedu Únie miest a obcí Slovenska Richarda Rybníčka, ktorý bol doteraz voči zákonu skeptický. „Posunutie možné nie je, no pomôže nám aj šesť mesiacov, ktoré sme dostali na zdokonalenie systému,“ povedal Rybníček. Problém budú mať podľa neho hlavne väčšie mestá, ktoré musia sfunkčniť systém hlavne na sídliskách.
Výhrady voči zákonu mali aj potravinári. Podľa nich nebol dôvod na jeho prijatie v skrátenom legislatívnom konaní. „Počas celého legislatívneho procesu neboli predložené žiadne relevantné ekonomické dáta odôvodňujúce naliehavosť skráteného procesu, ani návrhy systémových opatrení,“ píše Potravinárska komora Slovenska vo svojom vyhlásení. Podľa Budaja šlo o to, aby sa zmena legislatívy stihla ešte pretým, ako si obce podpíšu nové zmluvy z Organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré za odvoz triedeného odpadu zodpovedajú. „To sa vždy deje k prvému januáru,“ povedal.
Budovanie kompostérov
Polrok navyše chce minister využiť aj na vybudovanie kompostérov, ktorých je stále nedostatok, respektíve sú po krajine rozložené nerovnomerne. A tiež na dobudovanie triediacich liniek, ktoré by znižovali množstvo odpadu končiaceho na skládkach. „Doteraz bolo schválených šesťdesiat žiadostí na výstavbu kompostární vo výške 40 miliónov eur,“ dodal Budaj. Ďalších 35,2 milióna eur na kompostéry dostalo 179 obcí a 79 združení obcí.
Šéf envirorezortu chce dokonca zaviesť aj váženie komunálneho odpadu. „Ak by každý občan platil len za toľko odpadu, koľko vytvorí, dobre by si rozmyslel, či radšej nevyseparuje sklo, papier a bioodpad,“ hovorí minister. Dnes podľa neho motiváciu triediť majú len tí, ktorí si aj samy od seba uvedomujú hodnotu životného prostredia. Na túto novinku však v rámci rezortu nie je dostatok peňazí. Aj preto chce minister využiť prostriedky z Plánu obnovy. Ak by sa to podarilo, odpad by sa mohol začať vážiť už o dva roky.
Poplatky sa nezvýšia
Na triedení odpadu domácnosti neprerobia. Za bioodpad totiž už dávno platíme. „Až štyridsaťpäť percent z toho, čo vyhadzujeme, je biologicky rozložiteľný odpad,“ hovorí Marián Kobolka, odborník na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk. Celkovo tak ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu na obyvateľa. Ten okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách a hoteloch, ale aj na pracoviskách.
Najčastejšie pritom vyhadzujeme chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Pri skládkovaní, ktoré prevažuje až na 80 percentách územia Slovenska, je práve bioodpad najväčším znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia. Nehovoriac o tom, ako plytvanie potravinami zaťažuje naše peňaženky. „Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur,“ hovorí analytička Wood&Company Eva Sadovská.