Už teraz je však isté, že takto predávané potraviny budú mať presne vymedzené pravidlá. „Musia byť zreteľne a jasne na pulte oddelené a označené,“ povedal hovorca ministerstva Daniel Hrežík. Vo väčšine prípadov pôjde o sušené, mrazené, konzervované a iné trvanlivé potraviny. Tie si totiž v prípade vhodného skladovania uchovávajú svoju kvalitu. Aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sa teda nemusia automaticky považovať za pokazené či život ohrozujúce.
Ministerstvo pôdohospodárstva však tvrdí, že sa pri tvorbe nového znenia zákona inšpirovalo viacerými členskými štátmi Európskej únie. A to vrátane Česka, kde možnosť predávať potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti funguje už dávno. Rovnako u českých susedov je možné aj ich darovanie charitatívnym organizáciám.
Prázdne koše, nižšie straty
Množstvo potravinového odpadu by sa malo po zavedení zmeny znížiť. Dole by však mali ísť aj straty vo výrobe potravín a tiež v dodávateľských reťazcoch. Podľa riaditeľa Výskumného ústavu potravinárskeho Martina Polovku môže pripravovaná novela len a len pomôcť. „Ak sa umožní distribúcia takýchto potravín za výhodnejších podmienok, možno návrh iba privítať,“ hovorí.
Úplné znenie návrhu je nateraz podľa Polovku ťažké hodnotiť, keďže sa ešte nedostalo do rúk odborníkom. To by sa malo zmeniť hneď, ako sa zákon dostane do medzirezortného pripomienkového konania.
Ak by sa všetky potraviny využil na svoj účel, výrazne by to pomohlo v boji s chudobou. Na to však treba mať k dispozícii ucelené štatistiky o tom, koľko potravinového odpadu vzniká a prečo. „Čísla, o ktorých sa verejne hovorí, sú poväčšine odhady s nedostatočnou mierou presnosti. Aby sme mohli prinášať tie najlepšie riešenia, potrebujeme čo najpresnejšie čísla,“ hovorí Polovka. Tvorbe podobných štatistík sa vo výskumnom ústave podľa neho venujú už od roku 2016. Konkrétne čísla už vypracovali pre domácnosti aj školské jedálne, nasledovať budú prvovýrobcovia a prvospracovatelia, dodal Polovka.
Zákon potrebuje zmenu ako soľ
„V roku 2018 sme spustili celoslovenský projekt na darovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Je doň zapojených už 50 zo 70 našich predajní a tento počet plánujeme zvyšovať,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová. Za minulý rok tak odovzdali 114-tisíc kusov takýchto výrobkov. Reťazce darujú potraviny už približne štyri roky.
V Tescu zase množstvo potravinového odpadu znížili od roku 2017 o 71 percent. Odvtedy v reťazci dochádza aj k pravidelnému zverejňovaniu všetkých údajov o potravinovom odpade.
V októbri spustil potravinovú zbierku „Podeľ sa a pomôž“ aj reťazec Lidl. Tá prebieha vo všetkých predajniach reťazca. „Pre každé mesto sme sa snažili nájsť lokálnu organizáciu, ktorú takýmto spôsobom podporíme. Celkovo máme nadviazanú spoluprácu s 95 subjektmi,“ povedal hovorca reťazca Tomáš Bezák. Výrobky s končiacou sa dobou minimálnej trvanlivosti v obchodoch podľa neho označujú, zlacňujú a umiestňujú na jedno miesto. „Potraviny, ktoré z rôznych dôvodov nie sú vhodné na darovanie či iné použitie, posielame do bioplynových staníc, kde sa z nich vyrába energia,“ dodal Bezák.
Zákon o potravinách potrebuje novelu ako soľ aj podľa Zväzu obchodu. Ten na nedostatky v potravinovej legislatíve poukazuje už vyše desať rokov. „Je načase konečne túto problematiku i legislatívne riešiť a vyriešiť,“ hovorí prezident zväzu Martin Katriak. Jednoduché to však podľa neho nebude. Hlavne ak si obchody, tak ako hovorí samotné ministerstvo pôdohospodárstva, budú musieť za kvalitu potravín zodpovedať samy.
A práve toho sa boja samotní výrobcovia potravín. „Výrobca by už nemal možnosť ovplyvňovať riadenie rizika, nakoľko tovar sa nachádza u obchodníka,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Aj preto by podľa nej výrobky po dátume minimálnej trvanlivosti mali byť predávané pod obchodným menom alebo značkou daného predajcu. To by však znamenalo ďalšie prebaľovanie potravín. Aj preto chcú, aby ministerstvo našlo iné riešenie.
A čo dátum spotreby?
Podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu Martina Krajčoviča by sa však malo ísť ešte ďalej a vyriešiť aj problém s plytvaním potravinami po dátume spotreby. „Oveľa viac ako výrobkami, ktorým sa skončila minimálna trvanlivosť, sa plytvá napríklad pečivom, ovocím a zeleninou,“ hovorí Krajčovič. Aj preto podľa neho aliancia už dlhšie volá po ráznejšej zmene legislatívy, aby reťazce mohli tieto potraviny efektívnejšie darovať. Takto by sa ešte výraznejšie zamedzilo plytvaniu jedlom.
Práve nespotrebované, no ešte stále kvalitné suroviny totiž poväčšine končia zmiešané s komunálom. Priemerne tvoria až jednu štvrtinu celého obsahu čiernych kontajnerov. Na jedného obyvateľa Slovenska pripadá priemerne 35 až 168 kilogramov potravinového odpadu ročne, pričom v celej Európskej únii sa vyhodí 89 miliónov ton za rok. Členské štáty vrátane Slovenska sa zaviazali znížiť plytvanie potravinami o polovicu na jednu osobu v prípade maloobchodov, ako aj spotrebiteľov, a to do roku 2030.
Aký je rozdiel v označení spotreby?
,,Minimálna trvanlivosť“ uvádza dátum, dokedy si potravina uchová svoju predpokladanú kvalitu. Potravina je ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené. No mohla by stratiť svoju chuť a textúru. Takéto označenie sa dá nájsť na mrazených, sušených, konzervovaných a iných potravinách, ako sú napríklad cestoviny, ryža, rastlinný olej, čokoláda.
,,Spotrebujte do“ uvádza dátum, dokedy je možné potravinu bezpečne konzumovať. Po tomto dátume by sa potravina už nemala jesť. Takéto označenie býva na potravinách podliehajúcich rýchlej skaze z mikrobiologického hľadiska, ako sú napríklad čerstvé ryby, čerstvé mleté mäso. Trvanlivosť potraviny za tento dátum sa dá predĺžiť zmrazením. ZDROJ: ŠVPS