„Od prvotných pokusov, keď ‚zelenosť‘ bola skôr marketingovým nástrojom, ako reálnym výsledkom, sa posúvame k merateľným a vykazovateľným parametrom,“ myslí si architektonický špecialista Tomáš Guniš. Ako dodal, pandémia nového koronavírusu zatvára ľudí do domácností a tí si následne uvedomujú svoju zdravotnú zraniteľnosť, a preto vykazujú vyšší záujem o zdravé a ekologické bývanie.
Ako uviedla riaditeľka SKGBC Hana Ovesná, pre dosiahnutie najlepších ekonomických, sociálnych a ekologických parametrov bývania je najvhodnejším časom na investovanie do energetickej efektívnosti úplný začiatok, teda čas vytvárania nových návrhov. „Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné zapojiť do tohto procesu finančný sektor, rezidenčných investorov a developerov a poskytovateľov riešení pre rozvoj energeticky efektívneho a udržateľného bývania,“ dodala s tým, že pojmy ako „zelené financovanie“, „zelená hypotéka“ sú spoločnosti čoraz známejšie.
„Pri každej plánovanej investícii do budov by sme mali mať na pamäti tri kľúčové ciele – zdravé, bezpečné a nekonfliktné užívanie budovy,“ myslia si predstavitelia Prvej stavebnej sporiteľne. Ako dodali, sporiteľňa poskytuje zhruba dve tretiny svojich úverov práve na obnovu bytových a rodinných domov.
Ako podotkol Milan Galandák zo spoločnosti Liko-S, mestské aglomerácie sa čoraz častejšie stretávajú s problematikou vytvárania tepelných ostrovov. „Zelené stavanie je jedno z najúčinnejších riešení na dosiahnutie prírodnej tepelnej stabilizácie za pomoci dodatočných vegetačných plôch na strechách a fasádach v mestskej zástavbe,“ uviedol Galandák s tým, že každé jedno euro investované do zeleného stavania sa vráti na úsporách z energií, z nižšieho stočného zrážkovej vody aj na zdraví ľudí. Zdôraznil však, že pri zelenej výstavbe hrajú dôležitú úlohu aj samosprávy. „Je dôležité, aby podmienky boli nastavené jasne, a tiež tak, že pozitívne zmeny sú podporované plošne, a to v takej miere, aby sa tento nový trend stal definujúcim prvkom mestskej zástavby,“ uzavrel.