Obce vehementne nesúhlasia s tým, aby od 1. januára museli triediť bioodpad. Tvrdia, že nie sú pripravené a ľudia na to nie sú naučení. Je to tak?
Je to príliš generalizované. Situáciu by som rozdelil do troch kategórií. Sú tu obce, ktoré sú na zmeny celkom slušne nachystané. A potrebujú už len čo-to doladiť. Potom sú také, ktoré sú pripravené čiastočne. No nájdu sa aj obce, čo naozaj zavedenie noviniek nezvládajú. Nič nerobili, ešte len teraz sa dozvedajú o pravidlách a v podstate čakali, že niekto účinnosť legislatívy zase posunie. Nechcem rozoberať, čia je to chyba či povinnosť, no pravdou je, že ešte aj v lete 2020 niektoré samosprávy žijú v nevedomí.
Reálne však času na prípravu dostali dosť.
Áno. O tom, že dôjde k zmenám, vedia samosprávy od roku 2006. Vtedy došlo k zákazu ukladania biologického odpadu na skládky. V roku 2015 sa zasa prijal nový zákon o odpadoch, kde sa ponechali dočasné výnimky na triedenie kuchynských odpadov. Všetci vedeli, že časom príde k ich zrušeniu. Rozumiem, že sa možno spoliehali na nejaké predlžovanie. V roku 2019 však došlo k zrušeniu výnimiek. Samosprávy tak mali rok a pol na to, aby sa na prichádzajúcu situáciu pripravili. Mnohé tak aj urobili.
Príklady z praxe ukazujú, že efektívne je možné triediť 65 až 70 percent..Marián Kobolka, konateľ spoločnosti JRK
Koľko je takých?
Desiatky. Nedovolím si však povedať konkrétne percento. Väčšina so zmenami počíta čiastočne alebo aspoň do istej miery. Tam patria aj samosprávy, v ktorých okolí sa nachádza zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov alebo majú vlastnú kompostáreň či prístup k bioplynovej stanici. Mnohokrát sa totiž za nepripravenosť považuje fakt, že obce ešte nemajú vybudovanú infraštruktúru. To nie je najzásadnejším problémom.
Čo musia obce do januára zabezpečiť?
V prvom rade veľmi kvalitný a poctivý zber bioodpadu, ktorý bude pohodlný pre obyvateľov. Prístup k triedeniu treba vybudovať priamo v domácnostiach. Je dokázané, že práve vtedy sa najviac vytriedi. A aj sa zapojí najväčšie množstvo obyvateľstva. Ak by ľudia museli chodiť na ulicu a dotrieďovať svoje smeti tam, len málokto by to robil dlhodobo. Preto treba do každej domácnosti zabezpečiť špeciálny prevzdušnený košík. Ten bude jednotlivých členov motivovať k tomu, aby odpad triedili hneď, ako vznikne. Obce musia takisto zabezpečiť aj systém zberu. Či už formou stojiska, alebo zber od prahu dverí a nepodceniť kvalitnú osvetu. Tam sa často úloha samospráv končí.
Kto to rieši ďalej?
To je individuálne. Odpad môžu mestá zhodnotiť vo vlastnom zariadení, ak nejaké v rámci mesta prevádzkujú. V tomto prípade musia splniť legislatívne požiadavky, ktoré predchádzajú šíreniu patogénov z takéhoto druhu odpadu. Ak sa na to necítia, môžu vyhlásiť verejné obstarávanie na externého prevádzkovateľa. Na Slovensku je viac ako 150 kompostární, v ktorých je možné takýto odpad zhodnocovať.
To znamená, že ak by všetci triedili bioodpad, postačia nám dnešné kapacity na jeho spracovanie?
Ak by naozaj všetci dokonale triedili, tak nie. To je však veľmi nepravdepodobný scenár. Príklady z praxe ukazujú, že efektívne je možné triediť 65 až 70 percent. Vždy totiž bude existovať skupina ľudí, ktorí sa zodpovedne správať nebudú. Do budúcnosti bude treba niekoľko zariadení dobudovať.
Prečo?
Nie sú rovnomerne rozložené. Sú aj biele miesta, kde úplne chýbajú. A prenášať takýto druh odpadu stojí peniaze, nehovoriac o uhlíkovej stope.
Obce sa sťažujú, že na zorganizovanie verejného obstarávania už nemajú čas, trvá aj vyše 500 dní.
Začiatkom júla sme pre ne vypracovali plán, na ktorom sme chceli ukázať, čo sa dá stihnúť za šesť mesiacov. Jeden scenár rátal s tým, že obce už majú nejaký systém a treba ho len dobudovať. Druhý počítal so situáciou, že bude treba všetko postaviť na zelenej lúke. Ani v tomto prípade nič nie je beznádejné a obce by meškali len pol roka. Problém nastane iba vtedy, ak všetci začnú riešiť všetko až na jeseň, prípadne v decembri.
Aká bola reakcia obcí?
Asi pol na pol. Niektoré zareagovali pozitívne a začali realizovať aj prvé kroky. O zvyšnej polovici nemáme informácie. Vždy je to o prístupe. Ako národ sme vo všeobecnosti experti v tom, ako namiesto riešení hľadať výhovorky.
Sú nejaké, ktoré už triedenie skúšajú?
Áno, niekoľko. Väčšina zatiaľ prechádza testovacou fázou. Niektoré na to šli bez odbornej pomoci. Ľuďom rozdali vedierka od farby, v ktorých však bioodpad nie je vhodné uskladňovať práve pre jeho fyzikálne vlastnosti. Vedro treba navyše stále umývať. Ak používame kompostovateľný košík s kompostovateľným vreckom, nič sa nešpiní ani nekontaminuje. Na druhej strane je chvályhodné, že vôbec začali a dali ľuďom niečo do ruky.
Mnohé obce tvrdia, že peniaze, ktoré budú musieť investovať do vybudovania systému, sa nakoniec prenesú na obyvateľov vo forme zvýšenia poplatkov za smeti. Triedenie bioodpadu by ale malo viesť k zníženiu skládkovania, a teda aj k nižším poplatkom.
Dobre nastavený systém zberu vie byť udržateľný z pohľadu súčasných nákladov. Nedovolím si tvrdiť, že na tom samosprávy určite ušetria už teraz. Zrejme až v roku 2023, keď budú poplatky za skládkovanie ešte vyššie. Navyše, jednu vec si samosprávy stále neuvedomujú. Už teraz za vývoz bioodpadu platia. Je predsa súčasťou zmesového komunálneho odpadu. Teraz ho len chceme z jednej nádoby presunúť do druhej, pretože všetky analýzy a prax ukazujú, že jeho zhodnocovanie je lacnejšie ako skládkovanie a spaľovanie. Stačí sa pozrieť na západ Európy a krajiny, ktoré sú v triedení jednotkou.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
O ktoré ide?
Prekvapujúco sú to Taliani. Účinnými nástrojmi a postupmi zapojili veľmi veľké množstvo ľudí, ktorí triedia kvalitne a vo veľkom. Regióny veľké ako Slovensko v Taliansku triedia 70 percent všetkého odpadu. A to len preto, že nerobia veci iba formálne a naoko.
A čo ľudia, treba ich na triedenie bioodpadu naučiť?
V prvom rade by mali byť aspoň informovaní. A to prostredníctvom adresnej kampane a dobrovoľníkov, ktorí by im v rámci osvety venovali spomínaný košík a podali informácie o detailoch zberu, dátumoch či kontaktoch, na ktoré sa v prípade potreby môžu obrátiť. Tomu by obce mali venovať viac času ako snahe o oddialenie platnosti zákona.
Koľko percent bioodpadu sa v súčasnosti na Slovensku zhodnocuje?
Okolo 10 percent, teda 220-tisíc ton. Väčšinou ho však netvorí odpad z kuchyne, ale odpady, ktoré vznikajú napríklad pri údržbe zelene v mestách.
Brusel prikazuje zaviesť triedenie až v roku 2023. Budúci január je náš, slovenský deadline. Prečo chceme začať skôr ako zvyšok únie?
Má to svoje opodstatnenie. Zaviazali sme sa, že do roku 2020 na skládky neuložíme viac ako 300-tisíc ton kuchynských odpadov. Stále ich však ukladáme okolo 550-tisíc. A preto, že sme tento záväzok nesplnili, presvedčili sme úniu, že to dobehneme skorším zavedením triedenia bioodpadu. Ak by sa nám to podarilo, dokázali by sme namiesto terajších 38 percent triedenia dosiahnuť počas jedného až dvoch rokov vyše 53 percent. To je viac ako priemer únie.
Marián Kobolka (35) vyštudoval financie na Sliezskej univerzite v Opave. V roku 2009 spoluzakladal spoločnosť JRK, ktorá sa zaoberá zlepšovaním odpadového hospodárstva vďaka znižovaniu množstva zmesového komunálneho odpadu, predchádzaniu jeho vzniku a zvyšovaním miery triedenia. Pri zavádzaní moderných inovatívnych technológií, smart systémov a informačných kampaní pre samosprávy využíva skúsenosti z viacerých zahraničných trhov.