Čo je z pohľadu Slovenska najdôležitejšou súčasťou fondu obnovy?
K tradičnému sedemročnému rozpočtu EÚ pridávame pre bezprecedentnú situáciu, ktorú vytvorila koronakríza, aj ďalší obrovský balík peňazí v rámci Fondu obnovy. Ten sa ale bude financovať a plniť postupne, pôžičkami Európskej komisie na finančných trhoch. Peniaze z neho pôjdu ale do regiónov a štátov, ktoré sú ekonomickými aspektmi koronakrízy najviac postihnuté, čiže isto nie všade rovnako. Pre Slovensko, podobne ako aj pre ďalšie krajiny, je najdôležitejšou súčasťou Fondu obnovy tzv. grantová časť, ktorá tvorí dve tretiny fondu, čo znamená, že tieto peniaze nebude treba splácať. Vzhľadom na veľkosť celkovej sumy, ktorú bude dostávať Slovensko v rámci ďalšieho tradičného sedemročného finančného rámca a v rámci spomínanej grantovej časti Fondu obnovy nepredpokladám, že Slovensko bude potrebovať siahať aj k využívaniu pôžičkovej časti, ktorú by už splácať, hoci s veľmi výhodnými úrokmi, bolo treba.
Čo môže byť pre nás problematické?
Najväčším problémom Slovenska a to som si istý, bude schopnosť čerpať ponúkajúce sa finančné prostriedky a čerpať ich čo najefektívnejšie s dlhodobým pozitívnym efektom na ekonomiku a životnú úroveň ľudí. V tejto situácii nie je ani tak najdôležitejšie, koľko si náš premiér dokáže na summite pre nás vyrokovať, ale aby sme bezprecedentne vysokú sumu potenciálnej pomoci z fondu obnovy, či už pôjde o osem miliárd alebo o pár stoviek miliónov menej, dokázali využiť a hlavne využiť čo najefektívnejšie aj v rámci potreby plnenia transformácie ekonomiky na zelenšiu a digitálnejšiu. Treba tiež, aby túto pomoc pocítili čo najskôr všetci občania a najmä tí, ktorí v dôsledku koronakrízy prišli o príjem, či už ide o zamestnancov alebo podnikateľov. Preto najdôležitejšie bude pre vládu, aby sa pri vypracúvaní plánu obnovy čo najrýchlejšie zmobilizovala a zapojila do procesu aj zástupcov zamestnávateľov, odborov a regiónov s najvyššou nezamestnanosťou a najvyšším útlmom ekonomickej aktivity.
Na čo budú peniaze určené?
Ako tieňový spravodajca Európskeho parlamentu k legislatíve týkajúcej sa Fondu spravodlivej transformácie som veľmi rád, že podľa nového návrhu eurokomisie by malo Slovensko dostať nielen viac na prekonanie hospodárskej krízy spôsobenej koronavírusom, ale aj na dekarbonizáciu našej ekonomiky a energetiky. Alokácia z Fondu pre spravodlivú transformáciu pre nás by sa mala zvýšiť až na 954 miliónov. Teda takmer jednu miliardu eur – na rozdiel od pôvodných 162 miliónov eur. Ide o nový návrh. Bude však závisieť predovšetkým od vôle členských štátov, či budú s takýmto výrazným navýšením súhlasiť. Zasadzujem sa tiež o to, aby tieto peniaze neboli podmienené povinnými presunmi zo štrukturálnych fondov, aby sme predišli situácii, keď by sa tzv. kohézne krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, mohli dostať do situácie, že by ich menej rozvinuté regióny prispievali zo svojich obálok viac rozvinutým, ktoré by prechádzali touto transformáciou.
Ako rýchlo by sa mohla zrodiť dohoda?
Vzhľadom na to, že každý štát má vlastné priority a že nikto nechce do spoločného rozpočtu platiť viac, nebude dosiahnutie dohody ľahký proces. Ani náhodou sa nedá čakať, že by sa dohodu na celkovom objeme, alokačnom kľúči, nastavení pomeru medzi grantami a pôžičkami a možno ani na konkrétnych podmienkach využívania finančných prostriedkov z fondu obnovy podarilo dosiahnuť už na tomto summite. Predpokladám ale, že na ďalšom summite EÚ sa európski lídri už dohodnú aspoň na základnom rámci celého fondu, lebo nikto by nechcel, aby čierny Peter za zablokovanie dohody ostal v jeho rukách. Ale rokovania pravdepodobne budú aj tak pokračovať ešte v jeseni.
Čo bude pri rokovaniach najdôležitejšie?
Vzhľadom na hĺbku pokračujúcej hospodárskej recesie je dôležité, aby prostriedky na oživenie ekonomickej aktivity boli z fondu čo najskôr k dispozícii. A tiež sa dali najneskôr koncom roka čerpať. Som presvedčený, že z pohľadu Slovenska je potrebné, aby sa súčasná podoba návrhu predloženého Európskou komisiou príliš nemenila, aby väčšou súčasťou Fondu obnovu boli granty a nie pôžičky, a aby sa nemenil ani alokačný kľúč. Potom by výsledok pre Slovensko bol veľmi dobrý, pretože by isto patrilo medzi najväčších príjemcov finančnej podpory z tohto nového nástroja.
Premiér Igor Matovič povedal, že Slovensku návrh v podstate vyhovuje, ale prejaví solidaritu s krajinami V4 ako Česko a Maďarsko, ktoré majú väčšie výhrady.
V4 je pre Slovensko iste dôležitým zoskupením, v rámci ktorého aj my môžeme v EÚ s väčšou silou presadzovať naše spoločné záujmy, ktoré sa vzhľadom na podobnú históriu a úroveň ekonomiky často podobajú na vlastné záujmy. V prípade schvaľovania Fondu obnovy, tak ako mimochodom v každom konkrétnom prípade, však musíme posúdiť, čo je pre nás výhodné. Finančný návrh a alokačný kľúč predložený Európskou komisiou je v prípade Fondu obnovy pre Slovensko veľmi priaznivý. No v prípade Českej republiky a najmä Maďarska je skôr nevýhodný.
Akú taktiku by malo Slovensko zvoliť?
Treba, aby sa Slovensko nedalo vmanévrovať do pozície rozbíjača záujmov zoskupenia V4, na druhej strane si musíme vedieť obhájiť aj vlastné záujmy. Zo skúsenosti podobných rokovaní o prerozdeľovaní finančných prostriedkov v rámci EÚ vyplýva, že ak jednej skupine sa v prípade nespokojnosti pridá, inej skupine spokojnejších štátov sa musí ubrať. Čiže ak viac doprajeme Maďarsku, o nejaké maličké percento môže klesnúť aj finančná podpora aj pre Slovensko. Toto všetko treba brať do úvahy a rozhodovať sa podľa toho, čo z dlhodobého hľadiska je pre nás najvýhodnejšie a pritom sa nezriekať solidarity voči svojim najbližším partnerom v rámci EÚ.