Brusel chce zaviesť daň z plastov. Pôjdu ceny hore?

„Dane by mali členské štáty motivovať k tomu, aby znižovali množstvo odpadu z plastových obalov,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková. Podľa pôvodných odhadov z roku 2018 má byť kilogram nezrecyklovateľných plastov zdanený 80 centami. Dokopy by tak šlo o štyri percentá z celkového rozpočtu únie. Konkrétne okolo 6,6 miliardy eur. No hovoriť o presných sumách a o tom, ako sa budú príspevky jednotlivých členských štátov vypočítavať, je podľa Ludvikovej nateraz predčasné.

Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré separáciu odpadov na Slovensku zabezpečujú, sú k bruselským plánom skeptické. „Chýbajú základné definície a zodpovednosti. Nevieme, čo bude považované za recyklovaný odpad,“ povedal Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti Naturpack. Známe nie je ani to, aké majú byť výstupy z procesu recyklácie a podobne, dodal. Problém by tak podľa neho mohol nastať aj v prípade, ak by bola daň prenesená priamo na výrobcov. Tí by ju totiž ľahko pretavili do cien výrobkov. Nakoniec by tak novú daň zaplatil spotrebiteľ.

Obchodné reťazce sa k prípadnému zvyšovaniu cien vyjadrujú veľmi opatrne. Dm drogerie markt si myslí, že by sa týmto problémom mali zaoberať skôr výrobcovia ako distribútori. Podobný názor má aj spoločnosť Metro. Podľa generálneho riaditeľa Lidl Slovensko Matúša Gála ide o čisto hypotetickú otázku, keďže rámce tohto daňového zaťaženia ešte nie sú presne definované. Navyše, nie všetky plasty sú podľa neho naozaj zlé. „Ak neskončia v rieke alebo v lese, môžu byť užitočnými surovinami pre budúce spracovanie,“ dodal pre denník Pravda Gál. Denník Pravda oslovil aj ostatné reťazce, tie nám však neodpovedali.

Výrobcovia z nových daní nadšení nie sú. Republiková únia zamestnávateľov "odmieta zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré sa v uplynulých dňoch začalo skloňovať v Bratislave aj Bruseli,“ hovorí jej tajomník Martin Hošták. Na mysli má nielen daň z plastov, digitálne dane, ale aj chystané zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Zavedenie nových daní poškodí konkurencieschop­nosť európskych podnikateľov, upozorňuje Hošták. "V prípade Slovenska by zvýšenie daňového zaťaženia mohlo vyvolať fatálne následky v podobe škrtov investícií či odchodu firiem do zahraničia,“ hovorí.

Možnosť, že sa nová daň pretaví priamo do cien výrobkov, však nevylučuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Pozitívom však podľa nej môže byť ekologickejšia výroba a zvýšenie konkurencieschop­nosti reťazcov. „Tá bude tlačiť producentov k tomu, aby minimálne časť nákladov ponechali na svojich pleciach,“ povedala Glasová.

Koľko zaplatí Slovensko? Za rok sa síce na slovenský trh uvedie približne 470-tisíc ton plastových obalov, nie je však jasné, ktoré z nich sú nezrecyklovateľné. „Podľa zákona o odpadoch je totiž aj spaľovanie recyklácia,“ povedal pre denník Pravda Michal Figúr, konateľ spoločnosti na zber a spracovanie odpadov Ekolumi. Iné formy recyklácie sú navyše ekonomicky, ale aj technologicky náročné a mnohým výrobcom sa do nich nechce. „Mnohé firmy vzhľadom na stálosť radšej uprednostnia primárny materiál pred recyklovaným,“ dodal Figúr.

Zelenšia Európa?

Daň môže prístup k recyklácii zmeniť, myslí si Figúr. Vznikol by tak totiž oveľa väčší tlak na zber, separáciu, triedenie a samotné ďalšie využitie plastov. „Stali by sa chcenou komoditou, a nie odpadom,“ povedal Figúr. Podľa neho ide o jediný momentálne dostupný nástroj na riešenie otázky odpadových plastov. Mohol by dokonca viesť až k zániku nezmyselných kompozitov, ktoré pri recyklácii nie je možné nijako oddeliť.

Podobný názor má aj rezort životného prostredia. Podľa jeho hovorcu Tomáša Ferenčáka Európska komisia plánuje využiť krízu na posun únie smerom k zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej ekonomike. A nové dane sú toho súčasťou. „Ak nový návrh rozpočtu správne nastavíme, bude to pre nás obrovská príležitosť,“ dodal Ferenčák.

Žiaden čas na adaptáciu

Podľa Organizácií zodpovednosti výrobcov zavádza únia zmeny príliš rýchlo. Firmy tak nemajú dosť času na to, aby sa im prispôsobili. Ešte stále sa snažia zaviesť do praxe len opatrenia z odpadových smerníc. Ďalšia daň by situáciu ešte viac skomplikovala. „Systém sa stáva zložitým a neprehľadným,“ povedal Brinzík.

Únia v tom však má jasno. Ak chceme menej plastov a zelenšiu Európu, daň zaviesť jednoducho treba. Európania totiž každoročne vyprodukujú 25 miliónov ton plastového odpadu, z ktorého sa len niečo menej ako 30 percent aj recykluje. Aj preto tvoria plasty až 85 percent odpadu na plážach. Navyše v podobe mikroplastov sa vzduchom, vodou a jedlom dostávajú do pľúc a jedla. To, aký vplyv majú v tejto podobe na ľudský organizmus, je zatiaľ neznáme. Či sa však nakoniec daň z plastov stane realitou, bude závisieť od samotných členských štátov. Ide totiž o návrh EK, ktorý musia odobriť jednotlivé krajiny a Európsky parlament.