Europoslanec Hojsík: Pri výstavbe si nevidíme na koniec nosa

O nevyhnutných zmenách, ktoré skôr či neskôr čakajú slovenské poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu, ako aj o dôležitosti biodiverzity sa denník Pravda porozprával s europoslancom Martinom Hojsíkom.

, 07.06.2020 20:00
06-byty  5x Foto:
Zelené peniaze dokážu pomôcť aj iným odvetviam. Ak ich napríklad dáme na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, nielenže ušetríme na energii, ale vytvoríme aj pracovné miesta a znížime emisie, vysvetľuje v rozhovore pre denník Pravda europoslanec Martin Hojsík.
debata (4)

Ministerstvo životného prostredia rieši novelu zákona o znečisťovaní ovzdušia. Poplatky plánuje navýšiť. Tento plán podporili aj viaceré občianske združenia z najviac postihnutých oblastí. Proti sú, naopak, veľkí výrobcovia tepla, chovatelia hydiny či hovädzieho dobytka. Tvrdia, že navyšovanie nebude spravodlivé a mohlo by viesť až k ukončeniu ich podnikania. Súhlasíte?

Na Slovensku naliehavo potrebujeme výrazne znížiť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, minimálne v miere uvedenej v Envirostratégii. Aby sme to dosiahli, potrebujeme okrem iného legislatívnymi a ekonomickými nástrojmi podporiť viacero oblastí. Ako napríklad prechod z používania lacných tuhých palív v zastaraných kotloch v domácnostiach k využívaniu čistejších technológií, ako aj uplatňovanie najlepších dostupných technológií v priemysle, energetike a poľnohospodárstve. Zabudnúť netreba ani na oblasť dopravy. Ak však máme byť v ochrane ovzdušia efektívni, potrebujeme sa riadiť zásadou, že znečisťovateľ platí. Systém poplatkov preto musíme nastaviť motivačne. Tak, aby sa prechod na čistejšie technológie oplatil. Ich výška je, podobne ako pri iných poplatkoch, citlivá téma. Preto je potrebné ju odborne podložiť a lepšie nastaviť aj samotné využívanie týchto prostriedkov. Tak, aby šli naspäť do tých regiónov, ktoré sú najviac postihnuté znečisťovaním.

V akom smere podľa vás ide o citlivú tému?

Hlavne pokiaľ ide o už spomínanú živočíšnu výrobu, ktorá zvyšovanie poplatkov odmieta. Treba dbať na to, koľko zvierat môžeme chovať na istej ploche tak, aby to bolo únosné ako pre pôdu, tak aj pre zvieratá. Zároveň si treba uvedomiť, že jeme až príliš veľa mäsa. Nie je to o tom, aby sme sa všetci stali vegánmi, nepotrebujeme ho však jesť na raňajky, na obed, aj na večeru. Odpoveďou je skôr rozmanitosť živočíšnej výroby a prechod na väčší počet menších chovov.

Zmenu nenavrhujete len v živočíšnej výrobe, ale aj v oblasti pôdohospodárstva. Prednedávnom ste sa vyjadrovali aj k repke olejnej, ktorá sa na Slovensku sadí vo veľkom. Obmedziť ju chce aj minister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Z čoho pramení váš negatívny postoj k repke?

Nemám negatívny postoj k repke ako takej. Moja kritika pramení z príliš veľkého rozsahu, formy a účelu jej pestovania. Naše polia by mali byť pestrejšie. Namiesto toho sú veľmi veľké a s tými istými monokultúrami, čo je úplná katastrofa pre biodiverzitu. Chýba nám rozmanitosť, väčšie striedanie plodín na menších plochách, až po také elementárne veci ako je oranie po vrstevnici. Potom nemáme dostatočnú rozmanitosť pôdnej mikroflóry a hmyzu, premnožujú sa nám škodcovia. Tak ako pri repke. Aj preto by podmienkou získania dotácií mali byť konkrétne kvalitatívne ukazovatele pre stav pôdy, stav ovzdušia a stav vôd. Dotácia je predsa verejná platba za nejakú službu. A tou v tomto prípade nie je len výroba potravín, ale aj stav ekosystému.

K Stratégii o biodiverzite, ktorú predstavila Európska únia v máji, patrí aj plán rozšírenia Území s európskym významom Natura 2000. Množstvo miest na Slovensku tam už patrí, no aj napriek tomu sa práve teraz veľa z nich pasuje s developerskými zámermi. Prečo je to tak?

Žiaľbohu, za všetko môže ľudská chamtivosť. Nevidíme si na koniec nosa. V konečnom dôsledku si totiž takýmto developmentom zničíme to, kvôli čomu sme s ním vôbec začali. Najviac ma zaráža, ako mnohí tvrdia, že stavajú hotely a reštaurácie na prospech miestnej komunity. Pritom za tým takmer nikdy nestoja miestni ľudia a peniaze odchádzajú preč. Ani pracovných miest nevznikne toľko, ako by vzniklo v prípade prírodného turizmu. Pritom dané oblasti majú oveľa viac možností rozvoja, ktoré sú omnoho citlivejšie s menším počtom zaangažovaných ľu­dí.

V návrhu stratégie sa hovorí, že by 30 percent rozpočtu únie malo ísť na obnovu klímy, 10 percent na obnovu biodiverzity. Nie je to veľa?

Treba to chápať zo širšieho hľadiska. Zelené peniaze dokážu pomôcť aj iným odvetviam. Ak ich napríklad dáme na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, nielenže ušetríme na energii, ale vytvoríme aj pracovné miesta a znížime emisie. Ak pomocou klimatických alebo biodiverzitných peňazí postavíme námestia, ktoré budú mať povinné adaptačné opatrenia so zeleňou a zachytávačmi dažďovej vody, skrášlime nimi aj verejný priestor. Šlo by o koherenciu politík. K tej ale dôjde len vtedy, ak bude pravá ruka vedieť, čo robí ľavá a nebudeme myslieť na to, či dáme zarobiť švagrovej firme.

Cieľom druhej stratégie únie pod názvom Z farmy na stôl je aj to, aby zdravé potraviny boli najlepšou a najdostupnejšou alternatívou. Teraz je to však úplne naopak. Za zdravé si priplatíme. Ako je možné do roku 2030 dosiahnuť o­brat?

Je to o nastavení dotácií a o tom, ktoré veci podporíme, a ktoré nie. Bude treba tlačiť na lepšie možnosti prepojenia farmárov priamo so spotrebiteľmi a na nastavenie zákona o potravinách. Ak to budeme chcieť dosiahnuť, nebudeme môcť ísť sami proti sebe. Farmári u nás nemôžu robiť predaj z dvora, chýba nám spracovateľský sektor, ktorý sme si zničili, a všetci sa vyhovárajú na Brusel. Pritom sme si tak postavili zákony sami a už pätnásť rokov sedíme pri rozhodovacom stole. Naši vládni politici niečo odsúhlasia, prídu domov a ukazujú na Brusel.

Veľa sa v súčasnosti hovorí aj o plastoch a ich vplyve na životné prostredie. Jednorazové plasty majú skončiť už v januári budúceho roka, PET fľaše sme mali zálohovať od roku 2023. Teraz však minister životného prostredia Ján Budaj naznačil, že sa zrejme vrátime k pôvodnému plánu z čias pred koronakrízou a zálohovať budeme už v roku 2022. Je to reálne?

Ja osobne som kritizoval fakt, že by sa zálohovanie malo kvôli koronakríze posúvať. Bolo to maximálne neopodstatnené posunutie, ktoré nastalo za bývalej vlády nepriamou novelizáciou zákona skrytou pod koronové opatrenia. Navyše, všetko prebehlo v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by pôvodný začiatok zálohovania predstavoval naozajstné problémy, malo sa ich ministerstvo najprv snažiť odstrániť. Ak by to nešlo, mohli prísť so slušnou novelou zákona na jeseň. Preto ma potešilo ministrovo rozhodnutie vrátiť sa k pôvodnému plánu a budem rád, keď to v zmene zákona uvidíme.

Zmeny by mali nastať aj v prípade poplatkov za vývoz odpadu. Obciam sa každý rok zvyšujú. Ďalšie navýšenie sa očakáva budúci rok. Obce tvrdia, že na to pripravené nie sú a minister životného prostredia chce časť poplatkov ešte prediskutovať.

Tieto veci nám vyplývajú z európskej legislatívy a naša nepripravenosť nie je chybou ministra Budaja, ale bývalej vlády. Prijímanie európskeho zákona sa nedeje zo dňa na deň a my sme mali dosť času sa naň pripraviť. Základná chyba bola, že štátna správa už od začiatku neinformovala obce o tom, čo sa bude diať. Je samozrejmé, že teraz kričia. Ak však teraz začneme, do budúcna to bude len lepšie. Slovensko sa musí chytiť všetkými štyrmi rukami návrhov Zelenej dohody a využívať európske peniaze efektívne, nie ako doteraz.

Martin Hojsík (43) je poslanec Európskeho parlamentu a odborník na životné prostredie. V europarlamente je členom politickej skupiny Renew Europe. Kandidoval za mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko. Vyštudoval genetiku na Univerzite Komenského. Pred vstupom do politiky bol programovým riaditeľom a členom predstavenstva medzinárodnej organizácie na ochranu zvierat Four Paws International. Viedol globálne kampane pre ActionAid International, Greenpeace International, ako aj národné kancelárie Greenpeace.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Brusel #zelené dane
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy