Hajšel: Treba zaviesť karbonizačné clo, aby naši výrobcovia boli konkurencieschopní

Slovensko by malo od Európskej únie (EÚ) dostať takmer miliardu na zelenú obnovu ekonomiky. Peniaze z Fondu pre spravodlivú transformáciu sú súčasťou sedemročného rozpočtu Únie, ktorý Euróspka komisia predstavila na pôde parlamentu minulý týždeň. O tom, načo dané peniaze bude možné využiť, a ktoré ekologické opatrenia Únie sú pre Slovensko výhodné, sa denník Pravda porozprával s europoslancom Robertom Hajšelom.

05.06.2020 09:35
debata (5)
Video

Peniaze z Fondu pre spravodlivú transformáciu by mali byť investované do transformácie ekonomiky na jej zelenšie formy. Na Slovensku sa veľa diskutuje práve o baniach v oblasti hornej Nitry, ktoré by sa mali prestať dotovať v roku 2023. Dané územie však bude treba revitalizovať, budú sa musieť hľadať iné zdroje vykurovania. Dajú sa peniaze použiť aj na toto?

Myslím si, že na revitalizácii a transformácii tohto regiónu sa začalo pracovať už v minulom období. Z tohto fondu však budeme môcť využiť prostriedky na sociálne dôsledky zastavenia ťažby, na tvorbu pracovných miest, rekvalifikačné kurzy, ako aj na podporu malého a stredného podnikania v danom regióne. Rovnako sa však zameriame aj na rozvoj alternatívnych zdrojov energie, ktoré by postupom času mali nahradiť uholné elektrárne.

Fond priamo súvisí s rozpočtom EÚ na ďalších sedem rokov. Doňho by po novom mali štáty prispievať aj daňou z plastov. Rezort životného prostredia takéto rozhodnutie víta, mnohé firmy, ktoré s plastami priamo pracujú, považujú systém za komplikovaný a neprehľadný už teraz. Aký je Váš názor na takúto daň?

Myslím si, že je to dobrý nápad. No máte pravdu, nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch je opozícia zo strany ekonomických aktérov, ktorí to nepodporujú. Týmto smerom však musíme ísť. Okrem toho ale treba zaviesť aj karbonizačné clo na výrobky, ktoré vznikli v krajinách nezaviazaných Parížskou dohodou. Naši výrobcovia totiž na rozdiel od nich musia prechádzať revitalizáciou. Prichádzajú tak o časť príjmov a stávajú sa menej konkurencieschop­nými v porovnaní s Áziou, kde takéto tvrdé ekologické parametre nemajú.

Veľa sa hovorí aj o zvyšovaní poplatkov za emisie znečisťujúcich látok. Ministerstvo chce priniesť novelu zákona, samotní výrobcovia sú proti. Peniaze by však mali ísť naspäť do najviac postihnutých regiónov. Pôjdu do týchto oblastí aj peniaze zo spomínaného fondu?

Áno, to je celá idea jeho využiteľnosti. Na jednej strane musíme utlmovať výrobu, ktorá k znečisťovaniu prispieva, na druhej strane to treba robiť inteligentne, aby sme predišli sociálnym šokom. Výsledok musí byť kompromisom medzi vládou, cieľmi, ku ktorým sme sa zaviazali v rámci Únie, a aj medzi podnikateľmi, pre ktorých bude zmena často ťažká. Fond by im však mohol poskytnúť finančnú injekciu na prechodné obdobie, aby nám nevznikla nová armáda nezamestatných.

Na stole je aj nakladanie s odpadom. Obciam sa poplatky z roka na rok zvyšujú. Najnovšie je problém so separovaným odpadom, za ktorí počas koronakrízy nemá kto platiť. Zodpovedné organizácie žiadajú pomoc z envirofondu, obce zase zo štátneho rozpočtu. Nemohla by v tomto smere pomôcť aj Únia?

Uričte si nemyslím, že hlavné bremeno za nakladanie s odpadmi by mali niesť rozpočty obcí. Už sú aj tak napnuté a peniaze im navyše nezostávajú. Túto otázku však treba riešiť komplexnejšie. Odpad môžeme skladovať a aj spaľovať. Práve prebieha diskusia na pôde Europarlamentu, či spaľovne zaradiť do Fondu pre spravodlivú transformáciu. Predpokladám, že sa to tam dostane. Slovensko by potom prostriedky mohlo využiť aj na budovanie spaľovní. Nikto ich však pri svojom dome samozrejme nechce. Preto potrebujeme vedieť odkomunikovať, že takéto spaľovne existujú aj v moderných štátoch.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #zelená ekonomika #robert hajšel